22. júla 2018

Slovo na nedeľu (128)


A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe.
(Mt 21, 22)
Modlitbu označujeme ako náš súkromný rozhovor s Bohom. Modlíme sa hlavne pri svätých omšiach, ale tiež v osamotení, v tichu, na miestach, kde sa nachádzame. Môže to byť náš dom, ale aj príroda, prípadne dopravné prostriedky, ktorými sa presúvame.
Skutočne, modliť sa môžeme na každom mieste. A modliť sa môžeme v každej dennej alebo nočnej dobe. Chce to len našu chuť, vôľu. Pretože násilná modlitba nemá význam. Ak sa modlíme len preto, aby sme sa „modlili“, je to strata času. Hovorí sa, že darmo sa naše pery namáhajú, keď srdce zostáva zavreté...

Modlitba, taká predstieraná, bez vnútorného presvedčenia, je len „mlátením prázdnej slamy“. Ak sa modlíme, musí to vychádzať z nášho vnútra. Z našej potreby, že chceme tento úkon vykonať. Boh ľahko rozpozná, či naše slová sú iba frázami, alebo skutočnými drahokamami našej duše. Či ich myslíme úprimne, alebo sú len chladnou kalkuláciou. Vypočítavosťou.
Modlitba nám otvára cestu k Bohu a naše slová sú míľniky, ktorými sa snažíme priblížiť k Jeho tvári. Viem, mnoho ľudí považuje modlitbu iba za „bláznivý nápad“, ktorým nič nemôžeme dosiahnuť. Môžem napísať, že takýto prístup je hlboký omyl. Pán Ježiš neklame – modlitbou si môžeme vyprosiť to, po čom túžime. To, čo potrebujeme. Dostaneme všetko, skutočne, Boh je štedrý a s radosťou plní naše túžby a priania. Nebojme sa Boha o niečo prosiť. Nebuďme ostýchaví. Boh je láska a láska predsa nikdy nesklame tých, ktorí po nej túžia. Boh má naozaj „dobré uši“ a všetko počuje... Vie o všetkých našich túžbach. Z tohto dôvodu pri modlitbe netreba veľa slov.
Boh si všíma naše srdce a pokoru, s akou prosíme. Buďme trpezliví a nečakajme, že všetko sa musí okamžite vyplniť. Všetky naše túžby a želania. Boh vie, čo nám prospeje a čo by nás iba zaťažilo. S dôverou sa obracajme na Boha a pravidelne a neúnavne ho s láskou prosme...
Skutočne, dobré je vyhradiť si v každom dni čas, ktorý bude určený len Bohu. Ponoriť sa do svojho vnútra, stíšiť sa... A ešte niečo – ak sa nám zdá, že nás Boh nevypočul, nemajme mu to za zlé. On je stále pri nás. Často sa však stáva, že my sme sa od neho vzdialili a tak naše slová zanikajú vo všedných chvíľach nášho života. A ešte niečo – modlitba nie je len o prosba. Nezabudnime poďakovať!

::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (127)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.