26. októbra 2018

Kardinál Ján Černoch


Ján Černoch – Skaličan, ktorý v cirkevnej hierarchii dosiahol najvyšší post kardinála... ostrihomský arcibiskup
Ľudovít Košík
Keď svätý Štefan organizoval Cirkev v Uhorsku, zriadil desať biskupstiev na čele s ostrihomským arcibiskupstvom. Jeho hranice sa kryli s hranicami pribinovského Slovenska. Svätý Štefan zveril celé Uhorsko pod ochranu Svätej stolice,  čo malo veľký význam i za čias kardinála Černocha. Od roku 1279 bol ostrihomský arcibiskup prímasom uhorským. Prímas Uhorska bol Bonifácom IX. roku 1394 ustanovený za pápežského legáta, čo bolo potvrdené aj Mikulášom V. a Levom X.
Ján Černoch sa narodil  v Skalici 18. apríla 1852  v roľníckej rodine Pavla a Alžbety, rodenej Novákovej. Po ukončení nižšieho gymnázia v Skalici, vyššieho a filozofie v Ostrihome, teológiu študoval na  Pazmáneu vo Viedni a štúdiá dokončil už ako kňaz doktorátom z teológie na Augustíneu vo Viedni(za kňaza bol vysvätený 18. novembra 1874). Počas štúdií ho podporoval jeho strýko bratislavský kanonik Pavol Novák. Vždy počas štúdií bol výborným žiakom, tak ho chceli poslať študovať na Sorbonnu do Paríža, no ostrihomský prímas vraj povedal, že učených kňazov potrebuje aj doma.

Ján Černoch vynikal v súkromnej spoločnosti i vo verejnom živote bystrosťou. V roku 1876 získal doktorát s teológie a krátko pôsobil  ako kaplán  v Radošovciach. V roku 1877 prešiel do Budapešti. V roku 1879 stal profesorom v seminári v Ostrihome. Prednášal biblické vedy. V tomto období daroval Spolku svätého Vojtecha 2.000 korún. Po roku sa  stal  ceremoniárom a archivárom na arcibiskupskom úrade. Odvtedy rýchlo pokračoval v kariére. V nasledujúcich rokoch sa stal monsignorom,  potom arcibiskupským tajomníkom, pápežským komorníkom, v roku 1888 riaditeľom arcibiskupského úradu a ostrihomským kanonikom a v roku 1890 titulárnym štiavnickým opátom. V roku 1893 sa stal farárom ostrihomského katedrálneho  chrámu. V roku 1898 novohradským a 1905 sídelným archidiakonom. To bolo nielen prejavom dôvery zo strany arcibiskupskej kúrie, ale aj dôkazom jeho schopností a veľkej pracovitosti.
V roku 1901 kandidoval v Skalici za poslanca Ľudovej strany, ktorá sľúbila zastať sa Slovákov. A bol zvolený proti vládnemu kandidátovi, čo sa opakovalo v rokoch 1905 a 1906. Poslanecký mandát mal až  do  roku 1910. Nebol len rečníkom, ale pracoval na sociálnom poli prednáškami, príspevkami do novín a finančnou podporou. Podporoval študujúcu mládež. V politickom živote nadobudol nielen známosti s osobnosťami vtedajšej doby, ale aj vážnosť za svoje postoje. Z opozičnej strany prešiel medzi podporovateľov vlády, osobitne ministra Aponyiho. Vraj povedal, že ak sa Slováci nevedeli za tisíc rokov naučiť po maďarsky, treba im jazyky podrezať. Pritom ani on sám si neosvojil dokonalú maďarskú výslovnosť. Priznával sa k svojim príbuzným a k svojmu pôvodu.
Ako politik pomohol mnohým ľuďom zo Skalice svojimi intervenciami a jeho zásluhou bolo aj miestne gymnázium povýšené na osemročné. O rodné mesto  mal  vždy záujem. Naposledy birmoval v Skalici pred koncom vojny, potom zostal v Maďarsku. Postaral sa o základinu 20.000 korún pre  stredoškolský internát. Cez vojnu podporoval mesto aj hmotne, poslal do Skalice dva vagóny obilia. Prispel aj na budovu Katolíckeho kruhu.
Bol veľmi praktickým človekom. Mal ohromnú pamäť na ľudí, aj ako arcibiskup poznal každého kňaza po mene. Vedel sa dobre pohybovať aj vo vysokej spoločnosti. V roku 1908 sa stal  biskupom  v Čanáde. Biskupskú vysviacku prijal 10. mája 1908 v Temešvári. V roku 1911 sa stal kaločským arcibiskupom. Keď sa potom vzdal úradu kardinál Klaudius Vaszary, stal sa 13. decembra 1912 ostrihomským arcibiskupom, prímasom Uhorska a 25. mája 1914 bol pápežom Piom X.  vymenovaný za kardinála.
Dvakrát sa zúčastnil konkláve pri voľbe pápeža: Benedikt XV. a Pius XI. Zomrel 25. júla  1927 v Ostrihome a v hrobke pod bazilikou je aj pochovaný. Bolo vyslovené podozrenie, že cestu k najvyššej hodnosti v krajine si pripravil nie najčistejším spôsobom. Ľud nebol veľmi nadšený novým prímasom Černochom, ktorého dosadil vlastne kráľ. Vždy sa u neho prejavoval praktický a obchodný duch. U pápeža Benedikta XV. sa vraj prihováral za zrušenie povinného celibátu.
Maďarskej vláde zostal verný aj po utvorení Československej republiky. V roku 1916 korunoval Karola IV. Habsburského za uhorského kráľa. V novembri 1918 stál na čele delegácie, ktorá ho prišla požiadať, aby rezignoval na uhorskú kráľovskú korunu. Nezmieril sa so vznikom Československej republiky. V lete 1918 navštívil Skalicu. Koncom roka 1918 sa jeho brat Jozef s manželkou, ktorí boli bezdetní, stali v Skalici obeťou beštiálnej lúpežnej vraždy, ktorá zostala neobjasnená. Možno si vrah myslel, že po návšteve prímasa u neho budú uschované peniaze alebo cennosti, alebo to bola politická pomsta, vražda na objednávku za politické postoje kardinála Černocha voči novovzniknutej Československej republike. Pohrebu sa kardinál nezúčastnil.
Vydal dôverný obežník, v ktorom vyzýval kňazov, aby začali s prácou na záchranu Uhorska a aby ľud upozornili na nebezpečenstvo, ktoré ho čaká v spojení s Čechmi. Bál sa  najradikálnejšej časti českých vodcov, o ktorých bol presvedčený, že prinesú liberalizmus do náboženského života. Andrej Hlinka postoj kardinála považoval za nemiestne a netaktné prekročenie hraníc jeho kompetencie a krok eminentne politický.
Možno ho hodnotiť ako v pastorácii skúseného a pritom objektívneho biskupa. Po rozpadnutí  Rakúsko-Uhorskej monarchie sa stalo Maďarsko republikou a časť kňazstva vytvorila  tzv. kňazskú  radu, ktorá chcela radikálne zmeniť cirkevnú disciplínu. Prispením kardinála Černocha sa nebezpečenstvo vnútorného rozpadu cirkevného poriadku pominulo.
Pri  nástupe na arcibiskupský stolec v Ostrihome Dr. Ján Černoch adresoval svojim  veriacim pastiersky list. Jeho text je aj v slovenčine, má 15 strán, vyšiel tlačou. Vidieť v ňom snahu osloviť  v kresťanskom duchu všetkých. Jeho aktuálnosť  sa  nestratila  ani  dnes. Aj  tým ukázal Dr. Ján kardinál Černoch, že bol pastierom na svojom mieste a zaslúži si našu spomienku. Pamätná tabula s jeho menom je na budove skalického gymnázia, kde študoval.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Jozef Šátek: Ján Černoch; rukopis uložený v štátnom archíve Trnava, pobočka Skalica
Pavol Dinka: Korunoval uhorského kráľa (Dr. Ján Černoch); Skalica a Záhorie, str. 132–137, Skalica – Bratislava, 2008
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
Dr. Ján kardinál Černoch; prednáška, ktorá odznela na podujatí Zvony domova v Skalici,
Skalica – monografia, 2014

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.