30. októbra 2018

Kniha o víťazstve kríža


Druhá časť dilógie Wolfganga Baumrotha

Wolfgang Baumroth: Víťazstvo kríža
Bratislava, Lúč, 2015
Víťazstvo kríža je priamym pokračovaním románu Potupenie kríža. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo prvá časť dilógie bola na Slovensku vydaná už v roku 1944 a potom ešte štyrikrát, stretlo sa s ňou teda niekoľko generácií čitateľov, druhá časť nám bola dlho neznáma, vyšla po prvý raz až v roku 2015.
Obe časti vypovedajú o osude kresťanstva. Dej prvej sa odohráva vo svete zameranom na materiálny úspech, kde sú duchovné hodnoty znevažované. K moci sa dostal bojovný ateizmus, kresťania sú prenasledovaní, musia sa skrývať, náboženstvo praktizujú v hlbokej ilegalite. Vznikla jedna svetová ríša s celosvetovou vládou a parlamentom. Zhmotnením ateistického zmýšľania sa stalo nové hlavné mesto sveta, nazvané Atea (mesto bez Boha). Prenasledovanie kresťanov sa stupňuje a vyvrcholí verejnou popravou pápeža a kardinálov. Domnelé víťazstvo bezbožníkov má byť spojené s veľkolepou oslavou – tá sa však razom končí, keď Ateu postihne zničujúce zemetrasenie...

Na tieto udalosti nadväzuje dej druhej knihy: „Smútočné zástavy dodávali svetu po celé dva týždne ponurý charakter. Avšak život si zase nárokoval právo na život. Ľudia sa postupne smútku presýtili.“ Život sa začal vracať do starých koľají, ateizmus si naďalej udržiaval vládu, hoci tragédia Atey zasiahla práve mocných tohto sveta. Poslanci svetového parlamentu zvolili nového Adonaja (vládcu), bolo vybudované nové vládne sídlo, ktorému znova dali meno Atea.
Ani po tom všetkom Cirkev nebola zničená. Mala v jednej chvíli len piatich kardinálov, spomedzi nich však vzišiel pápež, ktorý nastúpil do úradu po umučenom predchodcovi, aby viedol verných k spáse a víťazstvu. Kresťania, zocelení útrapami a posilnení statočnosťou väčšiny svojich pastierov, formovali nielen seba, ale formovali, pretvárali svet. Vytrvalo pôsobili – v presvedčení, že „svetová vláda raz nepríjemne precitne zo sna bezbožnosti“.
Navyše, po beštiálnej poprave pápeža a kardinálov a následnom zničení hlavného mesta, ktoré sa dalo chápať ako Boží trest, sa v mnohých ľuďoch čosi pohlo. Lebo svedomie sa nedá celkom umlčať, pravdu nemožno zničiť. Keď ateizmus ukázal svoju pravú tvár, svoju nehumánnosť a zlovoľnosť, začali sa v povedomí ľudstva znova výraznejšie prejavovať hodnoty viery, vyznávané minulými generáciami. Smrť kresťanských mučeníkov bola mementom – títo hrdinovia „svojou krvou pripravili víťazstvo kríža“.
V Baumrothovom románe je prvoradá idea, obsah je prednejší ako forma. Čitateľ, ktorý hľadá len umeleckú pôsobivosť, asi nebude spokojný. Autor totiž, v snahe ukázať číru pravdu kresťanskej viery, postupne odkladá všetko nepodstatné, všetky literárne ozdoby a zameriava sa na dotiahnutie dejovej línie k „víťazstvu kríža“. No napriek jednoznačnosti tohto zámeru – vďaka náročnej nevšednej téme – kniha prináša aj otázky a povzbudzujúce podnety na zamyslenie.
Wolfgang Baumroth (1882–1955), vlastným menom Leopold Klima, katolícky kňaz, sudetský Nemec, ktorý po vojne musel odísť z rodného kraja a žil potom v Bavorsku, ako spisovateľ sa zameriaval na nábožensko-politické témy. Písal poéziu, prózu i divadelné hry. Dá sa povedať, že do románu Víťazstvo kríža pretavil svoju osobnú vieru a presvedčenie o správnosti kresťanskej cesty. Ústami jednej z postáv hovorí: „Kresťanstvo je zázračný dar Boha pre ľudí. A šťastní sú tí, ktorí to vedia.“ Zároveň pripomína, že to, čo priťahuje ľudí ku kresťanskej viere, nespočíva v nejakom rozumovaní, ale v láske a osobnom príklade, statočnosti a obetavosti.

Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise VOX.)
::
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.