15. júna 2017

Kniha o znameniach konca

Wolfgang Baumroth: Potupenie kríža
Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2016

Potupenie kríža (Scandalum crucis) je pútavý apokalyptický román o prenasledovaní Kristovej Cirkvi v čase diktatúry ateizmu. Hovorí o snahe úplne zničiť kresťanstvo a vieru v Boha, nastoliť vládu „rozumu“ a vybudovať spoločnosť založenú na popieraní všetkého duchovného. Zateizovanie sveta má byť dôsledné, každý odpor treba podľa strojcov nového poriadku zlomiť, v záujme víťazstva treba upustiť od „zlozvyku humanity“.
Autorom románu je Wolfgang Baumroth (1882–1955), vlastným menom Leopold Klima, sudetský Nemec, katolícky kňaz a spisovateľ, ktorý sa zameriaval na nábožensko-politické témy. Písal poéziu, prózu i divadelné hry. 

Literárny pseudonym autora poukazuje na šumavskú obec Rothenbaum, z ktorej pochádzal (táto obec už neexistuje, v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola zrovnaná zo zemou, lebo sa nachádzala v hraničnom pásme, v blízkosti železnej opony). Po štúdiách a vysviacke bol kaplánom v Horšovskom Týne, neskôr sa stal spirituálom v českobudějovickom seminári a horšovskotýnskym arcidekanom. V roku 1941 bol zatknutý gestapom a odvlečený do koncentračného tábora v Dachau. Po roku ho prepustili, ale už nemohol pôsobiť v pastorácii. Pokoj do života mu nepriniesol ani koniec vojny. Ako Nemec musel odísť z rodného kraja, bol odsunutý do Bavorska, kde sa potom, napriek zdravotným problémom, znova venoval kňazskej službe. Zomrel v bavorskom Neukirchene.
Román Potupenie kríža vznikol v roku 1928. Vyšiel v nemčine a onedlho i v českom preklade (1930). Na Slovensku bol vydaný prvýkrát v roku 1944 a keďže sa stretol s veľkým záujmom čitateľov, nasledovali ďalšie vydania (1947, 1948, 1998, 2016). Pritom si možno všimnúť zaujímavé súvislosti (aj knihy majú svoje osudy!) – prvé slovenské vydanie spadá do nepokojných vojnových čias, po vojne sa stihli pripraviť ešte dve vydania, potom prišlo obdobie temna a až po polstoročí  sa román mohol znova dostať na pulty kníhkupectiev, no a najnovšie vydanie je v istom zmysle nostalgickým návratom (vydavateľstvo ho zaradilo do edície Retro).
O tom, ako bolo u nás toto Baumrothovo dielo prijaté, svedčí aj recenzia z pera pátra Akvinasa Gaburu, ktorá vyšla v revue pre duchovný život Smer č. 8/1944. Recenzent okrem iného napísal: „Baumrothov román načrtáva, ako asi budú vyzerať moderné katakomby, aká bude taktika prenasledovanej Cirkvi; jej životnosť, prúdiaca z nadzemských prameňov, ukáže sa vo všetkých okolnostiach a splodí hrdinské charaktery, ktoré svojou nadľudskosťou udivujú svet. Román odporúčame každému na utvrdenie a posilu pre dnešné krvavé časy.“
Dej románu sa odohráva vo svete, ktorý vyhovuje prízemným, prospechárskym, bezcharakterným a prispôsobivým ľuďom. Kresťania však trpia, musia sa skrývať, náboženstvo praktizujú v hlbokej ilegalite. Ostatné vierovyznania sa tu nespomínajú, tie akoby sa už vytratili zo sveta, jedine kresťanstvo žije a odoláva, je vskutku soľou zeme a kvasom, ktorý všetko prekvasí.
Po veľkej vojne nepriatelia Cirkvi zmietli z trónov kresťanských monarchov a skoro vo všetkých štátoch prevzali moc. Svoj vplyv postupne upevňovali, až sa im podarilo vytvoriť jednu svetovú ríšu s jednou vládou a parlamentom, s novým hlavným mestom Atea (mesto bez Boha). Boj proti náboženstvu silnel – náboženské symboly museli byť odstránené aj z domácností. Osobitne kruté bolo prenasledovanie duchovných, kňazstvo sa trestalo smrťou, na popravisku skončil aj hrdinský pápež...
Román prináša obrazy nenávisti a násilia, ale aj viery a statočnosti, nádeje a odhodlania. Autorove vízie sa zatiaľ nenaplnili, no viaceré momenty deja, viaceré myšlienky a motívy sú aj z hľadiska dnešného čitateľa živé a aktuálne. Svetová vláda, ako ju opisuje Baumroth, zrušila náboženské sviatky a zaviedla nové, napríklad Vianoce boli nahradené „Dňom lásky“. Štátna propaganda šírila klamstvá, zdôvodňujúc protináboženský boj záujmami ľudského pokroku. Po úplnom zničení „povery“ mal prísť „vek svetla, vek bez Boha“. My však vieme, že budovanie raja na zemi je skôr cestou do pekla.
Baumrothovo Potupenie kríža sa radí k dielam so špecifickým zameraním. Možno mu síce vyčítať schematickosť, tej sa však v takýchto prípadoch, keď ide o literárny nárys budúcnosti v globálnom meradle, zrejme nedá celkom vyhnúť. Kvalita tohto románu spočíva najmä v ideovom posolstve, ktoré je hlboko kresťanské a svojou principiálnosťou narúša falošné sebauspokojenie človeka modernej doby. V sekularizovanom prostredí znejú škandálne slová nasledovníkov Krista: „Nech si svet vonku popiera budúci život a nech si hľadá svoje nebo tu na zemi, my veríme vo vzkriesenie do života a sme pripravení zavrhnúť tento biedny pozemský život.“
Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise VOX.)
::
Recenzujeme dobré knihy:
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

15 komentárov:

  1. Anonymný16.6.17

    Za socializmu nešlo o kresťanstvo, ale o nezmyselné, nepravdivé náboženské učenia ako také a zločinecké náboženské organizácie - cirkvi

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Žiaľ, aj takéto choré názory sú medzi ľuďmi.
      Boh nech ochraňuje Slovensko!
      Mimochodom, keď chceme hovoriť o zločinnosti, komunisti napáchali za niekoľko desaťročí viac zločinov a skántrili viac nevinných ako všetky ostatné systémy za niekoľko storočí. Tak ktorá organizácia je zločinecká?

      Odstrániť
    2. Karol Dučák17.6.17

      Anonymný, takéto stupídne a primitívne názory ešte dnes, v roku 2017?! V roku 1957 by ste s takými predpotopnými názormi zabodovali, lenže v súčasnosti Vašim primitívnym klamstvám uverí len málokto. Zaostali ste vo vývoji.

      Odstrániť
    3. Anonymný17.6.17

      V súčasnosti aj NATO. Choré sú náboženské učenia, ktoré vedú svojich veriacich k tomu, že určitým postojom, vierou, môžu ovplyvniť svoj posmrtný stav. Takýto ľudia dokážu tiež veriť, že napr. svojim želaním, modlitbou, obradmi môžu privolať dážď. Neuvedomujú si, že prírodné zákony, zákonitosti pôsobia nekompromisne, nezávisle na našej vôli, našom želaní.

      Odstrániť
    4. My prírodné zákony nezmeníme, ale ten, kto ich vytvoril, má nad nimi moc.

      Veríte, že dom, v ktorom bývate, niekto projektoval a postavil? Asi áno. Prečo potom neveríte (nechcete veriť), že aj tento svet má pôvodcu?

      Odstrániť
    5. Anonymný17.6.17

      "že aj tento svet má pôvodcu?" Ale to neznamená, že by to mala byť akási persóna, akú vymysleli náboženstvá a priradili jej určité ľudské atribúty, plynúce z našich predstáv a želaní. Príčiny vzniku vesmíru a života v ňom nie sú nám celkom známe, ale boli určite reálne, nie abstraktné. Nábožensky veriaci sú zbytočne vystrašení z vymyslených bohov.

      Odstrániť
    6. Ako povedal Ježiš: každému sa stane podľa jeho viery.

      Odstrániť
    7. Anonymný17.6.17

      Realita nie je taká, to čo sa deje, v mnohom nezávisí od nášho chcenia či viery. Žijete v mýlnych predstavách, ale môžu byť pre vás príjemné. Aj pánježiš bol len človek, ak bol, a tiež sa mohol mýliť.

      Odstrániť
    8. Anonymný17.6.17

      Načo mrhať argumentmi - takí neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal. (porov. Lk 16,31).

      Odstrániť
  2. Podenka, ktorá žije od rána do večera, sa domnieva, že deň trvá stále – nevie nič o striedaní dňa a noci.
    Podobne človek vo svojej časopriestorovej a skúsenostnej obmedzenosti, ak sa spolieha len na seba a na svoj rozum, môže podľahnúť domnienke, že existuje len to, čo videl, ohmatal, zažil... Aby sa nestal obeťou vlastnej obmedzenosti, musí sa oprieť o skúsenosť predkov, o Zjavenie, musí svoj rozum spojiť s vierou.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný17.6.17

    "musí sa oprieť o skúsenosť predkov, o Zjavenie, musí svoj rozum spojiť s vierou." Ale áno, o reálnu skúsenosť predkov, ale očami racionálne mysliaceho a primerane vzdelaného človeka 21. storočia. Zjavenie a viera, sú pojmy, s ktorými manipulujú buď vedomí podvodníci, alebo psychicky narušení ľudia, ktorí sú ozaj presvedčení, že nejaké zjavenie mali a tomu aj veria. Ako je to s vami tu na týchto stránkach, musíte sa rozhodnúť sami. J.V

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný19.6.17

    Bez urážky J.V -Vaša arogancia nemá hraníc. Keď už čítate tento portál (určite na to máte dôvod ako všetci ostatní)tak sa aspoň vyjadrujte o nich s istou dávkou rešpektu a úcty.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anonymný19.6.17

    Vyjadril som len svoj názor na zjavenia a vieru. Nikomu som nič neprikázal, nikoho som nehodnotil, len som sa pýtal. Mojou snahou bolo ukázať, že jestvuje aj iný pohľad na dané fenomény. J.V

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák20.6.17

      Anonymný, Vaše myslenie je priehľadné. Držíte sa Voltairovej zásady, ktorú neskôr prevzal Goebbels: "Stokrát opakovaná lož je pravda." Ale musím Vás vyviesť z ilúzií: ani keby ste tisíckrát opakovali svoje lži a presvedčili hocikoľko ľudí, Vaše lži sa tým nestanú pravdami, ale ostanú lžami.

      Odstrániť
    2. Keď človek poprie Boha, stratí zmysel a cieľ svojho života, stratí orientáciu. Potom je schopný upnúť sa na čokoľvek, čomukoľvek sa oddať a čomukoľvek uveriť. Všetky proporcie a mierky sa mu prevrátia, nie je schopný pochopiť a prijať pravú hierarchiu hodnôt. Takýto človek alebo bezcieľne blúdi, alebo slepo nasleduje nejakú ideológiu.

      Rád citujem Dostojevského: „Bytie človeka bez viery v svoju dušu, v jej nesmrteľnosť, je neprirodzené, nemysliteľné a neznesiteľné“ (Z denníka spisovateľa).

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.