Pohľad do histórie

Richard Drška: Mestská správa Skalice do roku 1711

Začiatkom roka 2017 sa do rúk odbornej i laickej verejnosti dostala kniha mladého, odborne fundovaného historika Záhorského múzea v Skalici PhDr. Richarda Dršku s názvom Mestská správa Skalice do roku 1711.

Kniha, ktorá je cenným prínosom k 800. výročiu prvej písomnej zmienky a 645. výročiu udelenia mestských výsad, ktoré si Skalica v roku 2017 pripomína, približuje dejiny mesta, rozširuje dostupné poznatky a približuje na základe hlbokej znalosti problematiky a  štúdia v archívoch fungovanie mestskej samosprávy od jej počiatkov v roku 1372.

Hlavná časť knihy je rozdelená do siedmich kapitol. Po oboznámení sa so základnými dejinami mesta, prameňmi a literatúrou k nim i k histórií stredovekých miest na Slovensku nasledujú časti: Vývoj Skalice v rokoch 1372–1568 s dôrazom na mestskú správu a Skalica v rokoch 1568–1711. Ďalšia časť oboznamuje čitateľov s voľbami a volebným systémom funkcionárov mesta. V dvoch ďalších častiach sú popísaní vyšší a nižší úradníci mesta a posledná časť je venovaná ostatným mestským zamestnancom.

Samozrejmou súčasťou publikácie je úvod, záver, obsah, zoznam použitých skratiek, merných jednotiek, použitých prameňov a literatúry, ako aj resumé v anglickom jazyku a menný register. Prílohy obsahujú: 1. označenie úradov a úradníkov, slovenské, latinské i skalické; 2. zoznamy mestských úradníkov v rokoch 1372–1711.

Vyššie úrady tvoril richtár, mešťanosta, mestský kapitán, notár, vinohradnícky majster – horný. Najvyšším súdnym a správnym orgánom mesta bol senát, v ktorom zasadal richtár, mešťanosta a mestský kapitán. Nižšími úradníkmi boli: boli mestský pokladník, správcovia pivovaru, špitálsky úradník, kostolníci, dozorcovia trhu, dozorcovia jatiek, správcovia rybníkov, hájnici a hotari, štvrtníci, mýtnici, kontrolóri účtov.

Chod mesta zabezpečovali mestskí zamestnanci ako fiškál, rektor mestskej školy, organista, mestský lekár, obecný sluha, hodinár, furman – voziar, chmeliar, tehliar, strážca mestského vezenia a kat. V knihe tiež možno nájsť spôsob ich materiálneho ohodnotenia a zabezpečenia, odmenu za ich službu, ktorá obsahovala naturálnu i peňažnú formu.

Autorovi ako pramene poslúžili mnohé dokumenty, uložené v archívoch v Skalici, Trnave, v Bratislave, Brne i v Maďarsku, ako aj široké spektrum staršej i novšej odbornej i regionálnej literatúry od mnohých renomovaných autorov, ktorej zoznam je v prílohe uvedený, čo umožňuje a uľahčuje záujemcom ďalšie štúdium problematiky. Autor vychádzal tiež zo vzťahu Skalice k okolitým mestám a z písomnej komunikácie s nimi, predovšetkým s Trnavou, Bratislavou a Trenčínom.

Jednotlivé kapitoly sú oddelené historickými fotografiami Skalice z archívnych zbierok Záhorského múzea. Kniha je vydaná v pevnej väzbe, s vysokou kvalitou grafického spracovania, má 316 strán, vydalo ju Záhorské múzeum, na začiatku je príhovor predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša. Kniha vyšla za podpory Fondu na podporu umenia a občianskeho združenia Kvarteto Skalica.

V úvode autor knihy uvádza: „Tak ako píše v Encyklopédii stredoveku uznávaný francúzsky medievalista J. Le Goff: Stredověké město není vystavěno z kamenu, ale především z lidí, z jeho obyvatel – cieľom tejto práce nie je len samotné spracovanie danej témy ako príspevku do mozaiky mestských dejín Slovenska, či skalických dejín, ale snaha o zaľudnenie dejín Skalice konkrétnymi osobami a ich osudmi, v tomto prípade cez výskum dejín správy a archontológiu čelných predstaviteľov a úradníckeho aparátu, zabezpečujúcich chod mestskej samosprávy.“

Ľudovít Košík

::

O knihách, ktoré stoja za pozornosť:

Biblicko-spirituálny pohľad

Svedectvo o martýriu

Kniha o emeritnom pápežovi

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.