14. júna 2017

Pohľad do histórie

Richard Drška: Mestská správa Skalice do roku 1711
Začiatkom roka 2017 sa do rúk odbornej i laickej verejnosti dostala kniha mladého, odborne fundovaného historika Záhorského múzea v Skalici PhDr. Richarda Dršku s názvom Mestská správa Skalice do roku 1711.
Kniha, ktorá je cenným prínosom k 800. výročiu prvej písomnej zmienky a 645. výročiu udelenia mestských výsad, ktoré si Skalica v roku 2017 pripomína, približuje dejiny mesta, rozširuje dostupné poznatky a približuje na základe hlbokej znalosti problematiky a  štúdia v archívoch fungovanie mestskej samosprávy od jej počiatkov v roku 1372.

Hlavná časť knihy je rozdelená do siedmich kapitol. Po oboznámení sa so základnými dejinami mesta, prameňmi a literatúrou k nim i k histórií stredovekých miest na Slovensku nasledujú časti: Vývoj Skalice v rokoch 1372–1568 s dôrazom na mestskú správu a Skalica v rokoch 1568–1711. Ďalšia časť oboznamuje čitateľov s voľbami a volebným systémom funkcionárov mesta. V dvoch ďalších častiach sú popísaní vyšší a nižší úradníci mesta a posledná časť je venovaná ostatným mestským zamestnancom.
Samozrejmou súčasťou publikácie je úvod, záver, obsah, zoznam použitých skratiek, merných jednotiek, použitých prameňov a literatúry, ako aj resumé v anglickom jazyku a menný register. Prílohy obsahujú: 1. označenie úradov a úradníkov, slovenské, latinské i skalické; 2. zoznamy mestských úradníkov v rokoch 1372–1711.
Vyššie úrady tvoril richtár, mešťanosta, mestský kapitán, notár, vinohradnícky majster – horný. Najvyšším súdnym a správnym orgánom mesta bol senát, v ktorom zasadal richtár, mešťanosta a mestský kapitán. Nižšími úradníkmi boli: boli mestský pokladník, správcovia pivovaru, špitálsky úradník, kostolníci, dozorcovia trhu, dozorcovia jatiek, správcovia rybníkov, hájnici a hotari, štvrtníci, mýtnici, kontrolóri účtov.
Chod mesta zabezpečovali mestskí zamestnanci ako fiškál, rektor mestskej školy, organista, mestský lekár, obecný sluha, hodinár, furman – voziar, chmeliar, tehliar, strážca mestského vezenia a kat. V knihe tiež možno nájsť spôsob ich materiálneho ohodnotenia a zabezpečenia, odmenu za ich službu, ktorá obsahovala naturálnu i peňažnú formu.
Autorovi ako pramene poslúžili mnohé dokumenty, uložené v archívoch v Skalici, Trnave, v Bratislave, Brne i v Maďarsku, ako aj široké spektrum staršej i novšej odbornej i regionálnej literatúry od mnohých renomovaných autorov, ktorej zoznam je v prílohe uvedený, čo umožňuje a uľahčuje záujemcom ďalšie štúdium problematiky. Autor vychádzal tiež zo vzťahu Skalice k okolitým mestám a z písomnej komunikácie s nimi, predovšetkým s Trnavou, Bratislavou a Trenčínom.
Jednotlivé kapitoly sú oddelené historickými fotografiami Skalice z archívnych zbierok Záhorského múzea. Kniha je vydaná v pevnej väzbe, s vysokou kvalitou grafického spracovania, má 316 strán, vydalo ju Záhorské múzeum, na začiatku je príhovor predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša. Kniha vyšla za podpory Fondu na podporu umenia a občianskeho združenia Kvarteto Skalica.
V úvode autor knihy uvádza: „Tak ako píše v Encyklopédii stredoveku uznávaný francúzsky medievalista J. Le Goff: Stredověké město není vystavěno z kamenu, ale především z lidí, z jeho obyvatel – cieľom tejto práce nie je len samotné spracovanie danej témy ako príspevku do mozaiky mestských dejín Slovenska, či skalických dejín, ale snaha o zaľudnenie dejín Skalice konkrétnymi osobami a ich osudmi, v tomto prípade cez výskum dejín správy a archontológiu čelných predstaviteľov a úradníckeho aparátu, zabezpečujúcich chod mestskej samosprávy.“
Ľudovít Košík
::
O knihách, ktoré stoja za pozornosť:
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.