Odpovedali mu: „Pane, nech sa nám otvoria oči.“
(Mt 20, 33)
Mnohí sme slepí. Nemyslím na skutočnú slepotu,
ale na slepotu ešte horšiu: na slepotu nášho srdca a rozumu. Tí, ktorí sú
telesne slepými, môžu vidieť to, čo iní – vidiaci – nevidia. Majú čisté srdce –
a rozum im dáva jasnú odpoveď na volanie nášho Pána. Ich slepota je
„fyziologická“ (majú poruchu zraku), čo
im vôbec nebráni vidieť srdcom. Sú bohatí a ich šťastie spočíva
v tom, že vedia rozlíšiť Pánov hlas a vydať sa za ním.
Horšie je to s tými, ktorí majú zrak
v poriadku, ale nevidia. Ich srdce je zatvrdnuté a rozum zatemnený.
Darmo pozerajú na všetky krásy nášho sveta, tú najväčšiu krásu nedokážu uvidieť
a rozpoznať. Chýba im schopnosť spoznať Pánove činy a slová a kráčať
v Jeho stopách.
Je to zarážajúce, ale skutočné. Mnohí sme
slepí, nechceme vidieť Pána medzi nami. Zatvárame si pre ním oči, otáčame
sa mu chrbtom, len aby náš zrak nespočinul na Jeho tvári. Bránime sa mu.
Nahovárame si, že nič nevidíme. Že Pán je len výplod fantázie a nejaká
vymyslená postava. Zatvárame oči a nechceme vidieť celé Jeho dielo, ktoré
vykonal, ktoré nám zanechal. Rozhodli sme sa všetko ignorovať. Nechceme
vidieť a uveriť.
Platí to známe: Pane, otvor im oči! Pane, ukáž
im všetku svoju nádheru! Premeň ich srdce a vyveď ich z temnoty
nevedomosti. Ignorancie a nezáujmu! Pane, otvor nám všetkým oči
a pomôž nám, aby sme ich nikdy pred Tebou nezatvárali! Vylieč nás zo
slepoty, ktorou sme zviazaní!
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (141)
Vďaka autorovi za veľmi dobré a pravdivé zamyslenie, tie slová by sme mohli označiť za prorocké.
OdpovedaťOdstrániť