14. decembra 2018

Kňaz Ladislav Alagovič

Ľudovít Košík

Kňaz, národný pracovník, náboženský spisovateľ Ladislav Alagovič sa narodil 14. decembra 1767 v zemianskej rodine v Malženiciach, i keď sa niekedy ako jeho rodisko uvádza Krupina. Bolo ich päť súrodencov: Alexander, Imrich, Ladislav, Anna a Ján. Jeho brat Alexander bol kňazom a  biskupom v Záhrebe, zanechal hlbokú brázdu pri obrodení Slovákov i Chorvátov, na poli cirkevnom ako aj spoločensko-kultúrnom. Je pochovaný v Katedrále svätého Ladislava v Záhrebe, tiež brat Ján bol kňazom.
Ladislav Alagovič bol po absolvovaní teologických štúdií v Trnave kaplánom v Nitre, v rokoch 1794–95 v Trenčíne, potom farárom v Bošáci, kde propagoval ľudový kostolný spev. Od 29. novembra 1820 bol inkardinovaný do Ostrihomskej arcidiecézy, pôsobil ako správca farnosti v Plaveckom Svätom Petre a od 1. novembra 1821 pôsobil ako dekan farár v Skalici, kam sa presťahoval 10. novembra 1821.

Bol riadnym členom Slovenského učeného tovarišstva, v záznamoch ho uvádzali ako spisovateľa. Skalický kníhtlačiar Jozef Škarnicel o ňom napísal, že vydal v náklade 3.000 výtlačkov pekný slovenský modlitebník, v Skalici a na okolí aj u Moravských Slovákov veľmi obľúbený, dosiahol viaceré vydania. Tiež vydal Pobožné pisňe k duchownému prospechu werících duší fári Bošáckeg a Moravsko Lieskowskég (Trnava 1817, Skalica 1828), Pobožné pisňe k duchownému prospechu werících dussi Fary Skalickég (Skalica 1826).
Bol tiež prísediacim súdnych tabúľ v Trenčianskej a Nitrianskej stolici. Bol sebavedomý a prchký. Magistrátu mesta odkázal: „Nech nepozerá na farára ako na svojho sluhu, ktorému môže po drábovi hocičo odkázať, ale ako na služobníka Božieho, ktorý sto ráz lepšie pozná liturgiu ako hocikto zo senátu a ktorého si má ctiť ako i farár si ctí magistrát i súkromne i verejne.“
O hospodárstvo sa staral, polovicu farských pozemkov dal do prenájmu na sadenie, aby sa pôda vypracovala, druhú polovicu pohnojil a osial vo vlastnej réžii, tak to každý rok striedal. Každý deň obišiel na koči všetky miesta, kde boli farské role a dobre si všímal, ako kto hospodári na nich. Keď prišla ženička, aby jej znížil nájomné, lebo mala zlú úrodu, odsekol: „Čuš, však som videl, akú fazuľu tam máš. Moje obilie proti tomu nič.“ Cez zimu mal najatých mlatcov, ktorí vo farskej stodole mlátili obilie. I tam každý deň chodil pozerať...  Zomrel 31. decembra 1846 v Skalici a tam je aj pochovaný.

Ľudovít Košík

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.