17. júna 2019

Bernolákovec Štefan Nemečkay

Ľudovít Košík

Štefan Nemečkay, kňaz, bernolákovský spisovateľ, sa narodil 16. augusta 1792 v Dojči na Záhorí v zemianskej rodine (otec Michal, matka Terézia, rod. Čermáková). Rodina žila na samote pri vodnom mlyne na rieke Myjave, vzdialenej asi dva kilometre od obce. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Skalici, Mosonmagyaróvári a v Trnave. Po filozofických štúdiách v Trnave prvý rok teológie absolvoval v Trnave a od roku 1813 pokračoval na viedenskom Pázmaneu. V kaplnke sv. Andreja v arcibiskupskej kúrii bol viedenským arcibiskupom Žigmundom Antonom von Hohenwartom 18. augusta  1816 vysvätený za kňaza. Primičnú svätú omšu slávil 25. augusta vo farskom kostole Am Hof.

Štefan Nemečkay najprv účinkoval ako kaplán v Šaštíne. V roku 1822 bol ustanovený za nemeckého kaplána  v Trnave a od decembra 1829, po smrti hrnčiarovského farára Jozefa Zbrankoviča, pôsobil ako farár v Hrnčiarovciach nad Parnou, s filiálkou Modranka. Tu sa osvedčil ako dobrý pastier, najmä v roku 1831, keď farnosť postihla epidémia cholery. Tiež sa zaslúžil o opravu a zariadenie kostola. V Modranke jeho zásluhou bola zriadená v roku 1835 škola, postaral sa o výsadbu stromov vo farskej záhrade. V roku 1837 sa stal dekanom a v roku 1844 kanonikom kolegiálnej Kapituly sv. Mikuláša v Trnave. V roku 1854 ho vymenovali za titulárneho prepošta sv. Benedikta de Samson. Od roku 1871 až do smrti bol riadnym prepoštom Trnavskej kapituly. Zomrel 17. júna 1884 vo veku 92 rokov. Pochoval ho na Starom cintoríne pri Kalvárii trnavský vikár Jozef Boltizár.
Patril k druhej generácii bernolákovcov, bol významným náboženským spisovateľom.Svoje práce publikoval v latinskom, nemeckom, maďarskom jazyku a v bernolákovčine. Používal pseudonym Farár Hrnčiarovský, respektíve Vaterlands Freund. V Hrnčiarovciach založil roku 1836 farskú kroniku, kde zaznamenal pamätné udalosti farnosti od jej založenia, údajne v roku 1215, i zoznam farárov. Zhromaždil veľa cenného materiálu z rodiska, Hrnčiaroviec i z Trnavy.
V bernolákovskej slovenčine vydal katechetické práce: Krátki Witah z Kresťanského Katolíckeho Katechizmusa pre Détki Obecného Ludu (Trnava, 1839, ďalšie vydania: 1841, 1845, 1848 a 1851), Krátka História Biblická (Trnava, 1842, vyšla aj v nemčine) i spevník Pobožné Pjesne k duchownjmu Prospechu Werících Dussí (Trnava, 1840, v reedíciách aj v roku 1841, 1855 a 1877). Vyšli aj jeho príležitostné kázne Dwe príhodné Kázně (Bratislava, 1847). Proti silnejúcej maďarizácii napísal obranný spis Myšlienky jedného Slováka v Uhorsku o národnej neznášanlivosti Maďarov, ktorý ostal v rukopise. Proti kritike pápežskej politiky v Uhorskom sneme napísal dielo o vzťahu rímskych pápežov k Uhorsku: Geshichtliche Beweise – Historické dôkazy (Trnava, 1842), ktoré vyšlo aj po maďarsky (1843). Vytvoril množstvo chronistík, datoval významné rodinné, osobné i spoločenské udalosti.
Štefan Nemečkay podnikol viacero poznávacích ciest. V apríli a máji 1835 navštívil prístavné mestá Rijeka a Terst. V roku 1846 putoval vlakom do Mariazellu a pri spiatočnej ceste navštívil svojho bývalého profesora biskupa Zengerleho. Zápisky z jeho cesty po Taliansku  roku 1852 vychádzali v rokoch 1875, 1876 a 1878 v Pútniku svätovojtešskom (Od Janova po Neapol – Cesta po celej Italiji až po Janow /Genuu/, Rím a Neápol, ktorú roku 1852 wykonal vysokodôstojný pán Štefan Nemecskay).
Počas pobytu v Ríme si vykonal generálnu spoveď u pápežského penitenciára pre poľský národ. Cez pápežského ceremoniára Augustína Tridentiho získal povolenie sláviť sv. omšu pri oltári Confesio santi Petri. Na slávnosť Nanebovzatia Pána sa s dojatím zúčastnil slávnostnej bohoslužby v Lateránskej bazilike, ktorú celebroval pápež Pius IX., a udelil prítomným svoje požehnanie. Dňa 17. mája mal súkromnú audienciu u pápeža, ktorý udelil pravdepodobne na jeho žiadosť plnomocné odpustky na všetky mariánske sviatky Kaplnke plačúcej Panny Márie Trnavskej v Kostole sv. Mikuláša a tiež plnomocné odpustky farskému kostolu na Sviatok všetkých svätých a na festis Sabaoth. V auguste a septembri 1853  navštívil loďou po Dunaji Bavorsko, v máji 1855 Prusko, v roku 1858 absolvoval poznávaciu cestu po Francúzsku a Anglicku a v roku 1864 po Tirolsku a Benátsku.
Na rodisko a rodinu nezabúdal počas celého života. Založil fundáciu na postavenie kríža v časti obce Ostrubnica (1862), dal postaviť kríž pri rodnom dome na Nemečkayovskom mlyne (1857). Dojčianskej farnosti venoval viaceré základiny a tiež jej venoval knižnicu. V testamente stanovil základinu na 5 000 zlatých pre študenta z rodu Nemečkayovcov. Poručil 200 zlatých na zhotovenie nového hlavného oltára v Chráme sv. Mikuláša v Trnave a založil dve omšové základiny pre Kaplnku plačúcej Panny Márie Trnavskej. Tiež utvoril omšové základiny k Božiemu hrobu v Jeruzaleme. V jeho pozostalosti sa našla aj fotografia milostivého obrazu Panny Márie Trnavskej, ktorú dal zhotoviť v roku 1879 v Trnave (s rozmermi 107 x 66 mm).

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Martin Hoferka: Kanonik a prepošt Štefan Nemecskay z Dojča; Záhorie č. 3/2014, ZM Skalica
Imrich Kotvan: Bibliografia Bernolákovcov; MS, Martin, 1957
Éva Knapp: Egyedivé tett nyomtatványok – Nemecskay István könyvtátrának újabb kötete; epa.oszk.hu
Hadrián Radváni: Jubileum kaplnky Panny Márie Trnavskej; Novinky z radnice č. 5, jún 2009
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
Mária Zajíčková: Štefan Nemečkay; ZM Skalica, 1998

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.