15. augusta 2019

Poetické spektrum


Teofil Klas: Solis spiculo (alebo Z odrazu Slnka)
Počítačový samizdat, 2019

Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský, narodený 12. novembra 1940 v Trnave) sa dlhé roky venoval redakčnej a novinárskej práci. Od roku 1958 pôsobil v Technických novinách, v druhej polovici osemdesiatych rokov súbežne v redakcii ilegálneho samizdatového časopisu Rodinné spoločenstvo. Po zmene politického systému pomáhal budovať novú podobu Katolíckych novín, a to ako redaktor a neskôr šéfredaktor (1990–1993). Pracoval aj vo Vydavateľstve Nové mesto a v redakcii časopisu Kultúra. V rokoch 2003 až 2007 zastával funkciu tajomníka Spolku slovenských spisovateľov. Kultúrnej verejnosti je však známy najmä ako básnik, patrí k výrazným predstaviteľom našej duchovnej kresťansky orientovanej poézie.

Paradoxne, Teofil Klas – básnik telom i dušou – sa začal naplno literárne prejavovať až v strednom veku. Predtým sa k tvorivému písaniu veľmi nedostával, písal a publikoval iba sporadicky, jeho básnický talent bol tlmený – asi najviac nepriaznivými spoločensko-politickými pomermi. Knižne debutoval v roku 1993 súborom básní Najbližšej k Taju (hoci prvú zbierku Zaklínadlo zostavil už v roku 1968, vydal ju však omnoho neskôr). Z ďalších kolekcií poézie spomeňme aspoň niektoré: Z noci sa kráča do svetla (1995), Pôstne akordy (1996), Premeny do svetla (2003), Večná modulácia (2013), Gorazdov odkaz (2017).
Osobitnú pozornosť si zasluhuje knižný výber z kultúrnej publicistiky, ktorý vyšiel pod názvom Z ozvukov krásy (2016). Podtitul (Skladba na spôsob zbierky básní) poukazuje na vrúcny vzťah autora k poézii, na jeho priam bytostnú spätosť s týmto druhom umenia. Poézia je ťažiskovou témou výberu, ktorý inak zahŕňa texty v pomerne širokom žánrovom rozsahu: od komentárov a poznámok cez eseje, úvahy, literárne posudky, recenzie, medailóny a rozhovory až po spomienkové články a nekrológy. Poézia vždy bola kráľovnou v národnej literatúre, pravá poézia dáva ľuďom krídla. Odcitujme zo spomínanej knihy: „Skutočná poézia (a tu ňou nemyslím iba básnictvo v užšom zmysle slova, ale pravú poéziu života vôbec) buduje v duši človeka predpolia všetkej statočnej tvorivej činnosti a dvíha ho, aj navzdory ťarchám a smútkom...“
Všetky tvorivé výboje Teofila Klasa sa sústreďujú okolo poézie (Poézie), aj publicistika, aj preklady, všetko zapadá do jedného celku, vytvára jedno – vnútorne bohato štruktúrované – „poetické spektrum“. Do tohto spektra treba začleniť i preklad románu nemeckého spisovateľa E. T. A. Hoffmanna Diablove elixíry, ktorého slovenská verzia vyšla v roku 2014. Ide o alegóriu zápasu medzi dobrom a zlom, príbeh ľudskej duše, vykreslený fantazijne, prostredníctvom fikcie a hyperboly. Teofil Klas prekladom tohto románu sprostredkoval slovenskému čitateľovi jedno z kľúčových diel nemeckej literatúry, dielo poeticky pôsobivé a obsahovo závažné. A prirodzenou súčasťou tohto spektra je tiež zbierka básnických prekladov Solis spiculo. Prekladateľ to v úvodnom slove „na vysvetlenie“ potvrdzuje, keď píše: „Jednotlivosti v nej zodpovedajú môjmu vnútornému duchovnému nastaveniu a tak predstavujú čosi ako doplnok mojej vlastnej autorskej tvorby.“
Básnický preklad môže byť niekedy ovocím pozorného, sústredeného, kritického čítania, teda čítania, ktoré je súčasťou tvorivej práce a vlastne splýva s premýšľaním a písaním. Pravdaže, predpokladá to záujem i talent a v neposlednom rade znalosť pravidiel poetiky. Jazyková translácia poézie je v istom zmysle náročnejšia než pôvodná tvorba. Teofil Klas sa predstavuje ako prekladateľ s citlivým prístupom k forme i obsahu pôvodiny. Záleží mu na tvarovej a jazykovej vybrúsenosti aj na zachovaní výpovednej hodnoty básnického textu.
Predkladaná zbierka poetických prekladov nám dáva možnosť nazrieť do tvorivej dielne básnika, ktorý sa stáva prekladateľom, aby sebe i druhým priblížil vybrané – možno drobné, ale umelecky silné – básne iných autorov, duchovne spriaznených. Niektoré mená možno čitateľa prekvapia – trebárs Karl May, celosvetovo známy autor dobrodružných a cestopisných románov, ale aj autor poézie... alebo Tomáš Munk, konvertita, jezuitský novic, ktorý sa stal v mladom veku obeťou vojnového besnenia.
Poetické spektrum Teofila Klasa je vystužené jednotou krásy, dobra a pravdy. A úctou k slovu, úctou k jazyku. Jazyk má poznávaciu i estetickú funkciu, môže byť pestrý a metaforický, sýtený mnohými obrazmi, odkazmi či alegóriami, ale nemal by byť nikdy klamlivý, zavádzajúci, bezobsažný. Inak povedané, v umeleckej tvorbe je nevyhnutný zmysel pre veci hlbšie a vyššie. Iba tak bude poézia skutočnou kráľovnou, iba tak – povedané s Rilkem – „pieseň krásna zostane“.

Ján Maršálek
::
V prípade záujmu napíšte na adresu redakcia@priestornet.com – zbierku básnických prekladov Solis spiculo (vo formáte PDF) vám pošleme.
::
Súvisiace články:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.