- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

18. septembra 2019

Realizmus viery

Vlado Gregor

Žiaľ, je to fakt: smrť a zlo sú v základoch pozemského sveta a nemožno ich nielen násilne, ale ani nasilu odstraňovať. Ak sa o to niekto pokúša a robí si vysoké nároky na likvidáciu a elimináciu zla, je to komediant, aj keby obsadzoval tie najvyššie funkcie.
Môžeme sa snažiť pochopiť realitu sveta okolo nás a realizovať určité nápravy a konkrétne úpravy, ale nemôžeme pritom strácať úctu k ľudskej túžbe po dokonalosti a svätosti a predovšetkým nemôžeme rušiť a spochybňovať úctu k Bohu, ktorý je základom, nepretržitou príčinou a určite aj účelom všetkého naokolo.

Mesiášske a reformné hnutia vždy začínali ako politické a končili katastrofou. Jedine Ježiš nám konkrétne ukazuje, že toto nie je cesta, že cestou je pokora, rešpekt a úcta k Božej vôli, nielen v našom osobnom živote, ale aj vo všetkých ľudských skupinách a vo svete ako celku.
My teda iste môžeme riešiť konkrétne problémy a aj sa musíme o to snažiť, ale nemôžeme preceňovať svoje sily a schopnosti, ani ako jednotlivci, ani ako akési abstraktné ľudstvo a či jeho dokonalý predvoj.
Podstata mnohého zla je totiž v tom, že sa niekto začne považovať za neomylného a najschopnejšieho. Dlho už vnímame dejiny a pomerne dlho žijeme a stále sme na to neprišli a opakujeme neprestajne rovnaké chyby... Celkom určite teda musíme podstatnú nádej ponechať na Boha a na modlitbu, a v tom je aj zmysel nielen viery, ale aj jej záštity a ochrany, teda Cirkvi ako večnej a nerozbitnej skaly.

PS: Táto moja krátka glosa je tak trochu reakciou na knižku Radosť z evanjelia na Slovensku II. Kniha je napísaná iste poctivo a s dobrým úmyslom, ale akosi sa stále venuje iba človeku a takmer vôbec nespomína Boha, presne podľa vzoru posledného a či ostatného koncilu. O človeku ako miere všetkých vecí sa medituje intenzívne od antiky až po globálnu postmodernu...

(Sviatok našej Patrónky Sedembolestnej, 2019)
Vlado Gregor
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

1 komentár:

  1. Karol Dučák18.9.19

    Vlado Gregor, Vaša veta "Kniha je napísaná iste poctivo a s dobrým úmyslom, ale akosi sa stále venuje iba človeku a takmer vôbec nespomína Boha, presne podľa vzoru posledného a či ostatného koncilu." znovu dokazuje, že ste vôbec neštudovali dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Nie ste, žiaľ, jediný, kto sa vyjadruje o koncilových dokumentoch, aj keď je zjavné, že ich nečítal. Koncil totiž spomína Boha veľmi často, dokonca zaväzuje človeka, aby Boha považoval za konečný cieľ svojho snaženia. V koncilovej konštitúcii GS je to uvedené celkom jasne: „Veď Boh, ktorý stvoril všetkých na svoj obraz »z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme« (Sk 17, 26), a tak všetci sú povolaní mať jeden cieľ, ktorým je sám Boh.“ (GS, č. 24) Ak by ste čítali koncilové dokumenty, vedeli by ste to a nemuseli by Vás o tom informovať iní. Mohol by som Vás zasypať - doslova zasypať - citáciami z koncilových dokumentov, ktoré stavajú Boha ako konečný cieľ ľudského snaženia na tejto zemi. Ale načo? Ľudí možno urobiť múdrymi iba vtedy, ak chcú múdrymi byť. Ak ale sami chcú ostať hlúpi, nikto im v tom nemôže zabrániť.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.