11. decembra 2019

Ako (ne)robiť revolúciu


Utópie a omyly v románe o nových ľuďoch

N. G. Černyševskij: Co dělat?
Praha, Svoboda, 1951
Filozof, historik, publicista a spisovateľ Nikolaj Gavrilovič Černyševskij (1828–1889) patril k predstaviteľom ruského revolučného tábora. Hoci pochádzal z rodiny pravoslávneho kňaza, stal sa materialistom, ateistom a odporcom samoderžavia, zastával názory blízke marxizmu; niektorí historici ho radia k „revolučným demokratom“. Možno ho považovať za ideového vodcu vtedajších nespokojencov, ktorí sa usilovali zvrhnúť cára a nastoliť v Rusku akúsi formu socialistickej vlády.

V roku 1862 Černyševského zatkli a uväznili v Petropavlovskej pevnosti. Odsúdili ho za protištátnu činnosť na sedem rokov nútených prác a doživotné vyhnanstvo. Stojí za zmienku, že práve počas väznenia bol tvorivo najplodnejší, aj román Čo robiť?, o novej generácii ruských revolucionárov, napísal v Petropavlovskej pevnosti. Taktiež vo vyhnanstve, napriek istým obmedzeniam, venoval sa naplno filozofickej a spisovateľskej práci. Z toho sa dá usúdiť, že podmienky, ktoré vtedy mal, neboli najhoršie (väzni v komunistických gulagoch, po roku 1917, trpeli istotne viac, o písaní kníh mohli len snívať).
Kniha predstavuje životný príbeh Viery Pavlovny, ktorá sa chce vymaniť z rodinného prostredia, kde sa necíti dobre, čo sa jej podarí vďaka manželstvu s Lopuchovom. Toto manželstvo časom zlyháva a Viera vstupuje do ďalšieho manželského zväzku... V druhom pláne sa riešia otázky emancipácie žien, ľudskej slobody a egoizmu, životnej úrovne a sociálnej spravodlivosti. Autor naznačuje, že je nutná zmena spoločenského poriadku, aby ľudia mohli byť šťastní.
Máme pred očami román o „nových ľuďoch“ – uvedomelých budovateľoch svetlej budúcnosti, ktorí svoje osobné záujmy zosúlaďujú so záujmami spoločnosti. Nová (budúca) skutočnosť je tu symbolicky vykreslená v snoch hlavnej hrdinky a víťazstvo revolúcie je v záverečnej kapitole pripodobnené k „zmene dekorácií“. Treba však povedať, že oduševnené rozprávanie o raji, ktorý má na zemi nastať, pôsobí naivne a nehodnoverne. Schematicky poňaté pretvorenie človeka a spoločnosti je hodne vzdialené od reality.
Toto dielo, ktoré – mimochodom – patrilo k obľúbenému čítaniu V. I. Lenina, má byť odpoveďou na otázku, ako pripravovať revolúciu, akú taktiku zvoliť a čo riešiť prioritne (neprekvapuje, že Lenin si názov románu vypožičal na pomenovanie jedného svojho politického pamfletu). Autorova materialistická filozofia má viacero styčných bodov s filozofiou marxizmu-leninizmu, chce zvrhnúť všetku starú moc a prebudovať svet podľa nových pravidiel. Pokroku prekáža „silné pôsobenie predsudkov, zlé zvyky, falošné očakávania a falošná bázeň“. Povedané slovami Lenina, z Černyševského prác vanie duch triedneho boja.
Je príznačné, že v takomto myšlienkovom rámci je mierou všetkého človek – mierou pokrivenou, neuznávajúcou duchovný princíp a žiadne hodnoty, ktoré človeka presahujú. Snová románová postava nám chce nahovoriť, že „niet ničoho vyššieho ako človek“. A všetko sa vraj vyrieši slobodou, rovnoprávnosťou a nadovšetko prácou: „Pohyb je život..., ale hlavným prvkom života je práca, a preto práca je hlavným prvkom skutočnosti a najhodnotnejším znakom reality je činnosť.“
Dnes, po skúsenostiach s reálnym socializmom a červenou totalitou, by už ľudstvo malo byť dostatočne poučené. S odstupom času jasne vidno iluzórnosť autorových predstáv a plánov. Človeka nezmení práca ani zlepšenie materiálnych podmienok. Nemožno očakávať, že pod zlou rukou bude rásť dobro. Z obsahového hľadiska je teda Černyševského román nepresvedčivý, ale ani po formálnej stránke nespĺňa vyššie umelecké kritériá, je kompozične nevyvážený a schematický, ani zďaleka nedosahuje úroveň diel skutočných velikánov ruskej literatúry (L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij), ktorí tvorili v tom istom historickom období, no literárne i myšlienkovo stáli na inej platforme.

Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.