3. októbra 2016

Rozvažovanie o živote

Fiodor M. Dostojevskij: Diablom posadnutí
Bratislava, Ikar, 2003
Literárne dielo Fiodora Michajloviča Dostojevského (1821–1881) vyrylo hlbokú brázdu do umenia a filozofie. Najmä jeho veľké románové skladby (Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovovci) si zaslúžia pozornosť a obdiv. Podľa literárneho vedca Andreja Červenáka „každý Dostojevského román znamená neopakovateľnú myšlienkovú a estetickú kvalitu“. V tomto rámci zaujíma osobitné a výnimočné miesto román Diablom posadnutí.

Dostojevskij bol v mladosti ovplyvnený ideami utopického socializmu. Ako člena Petraševského krúžku ho odsúdili na smrť a až tesne pred popravou mu trest zmenili na štvorročné galeje. Táto skúsenosť, v istom zmysle prežitie vlastnej smrti, mu zrejme umožnila vidieť a chápať veci inak a vnikať až do ich podstaty. Pochopil, že cesta vzbury, sociálnych experimentov, budovania pozemského raja nikam nevedie, respektíve vedie k zlu: neobmedzená sloboda sa mení na neobmedzený despotizmus.
Román vznikal v rokoch 1871–72 a bol inšpirovaný skutočnou udalosťou – politickou vraždou medzi anarchistami. Dostojevskij už vtedy videl príbuznosť, vnútornú prepojenosť liberalizmu a socializmu. Obe ideológie vyrastajú z ateizmu, Bohočloveka chcú nahradiť človekobohom. S tým súvisí ďalšia pozoruhodná myšlienka vyjadrená v knihe: Ak sa má začať vzbura, rozhodne sa musí začať ateizmom.
V románe nachádzame pestrú galériu postáv, od čistých charakterov až po ľudí posadnutých diablom, ktorí sa úplne vložili do služieb zla. Ich psychologické vykreslenie je vynikajúce, čitateľ vníma živosť a umeleckú pravdivosť príbehu. Ústrednou postavou je Stepan Trofimovič – človek nie vyslovene zlý, a predsa nepriamo plodiaci zlo svojou nerozhodnosťou, kompromisníctvom, príživníckym spôsobom života.
Spomeňme ešte inžiniera Kirillova (hoci každá Dostojevského literárna postava by si zaslúžila osobitnú zmienku). Kirillov dospel k tomu, že ako ateista je povinný zastreliť sa, vziať si život, aby tak naplnil svoju ideu. Uvažoval takto: Boh je nevyhnutný, ale ak niet skutočného Boha, bohom je človek. Ak vo svete nepanuje Božia vôľa, tak všetko je ľudská vôľa – „všetko je moja vôľa, a ja som povinný prejaviť svojvôľu“.
Jeden z našich znalcov a prekladateľov Dostojevského diela Valerij Kupka napísal: „Dostojevskij veľa vedel, a ešte viac sníval, ešte viac veril.“ Z poznania, snívania a viery vyrastá umenie, ktoré nie je samoúčelné, nie je zamerané len na krásu, respektíve na jej popieranie, ale spája krásu s dobrom a pravdou. Tak je to aj u Dostojevského – hoci často vykresľoval temné stránky života, kládol vždy dôraz na etické hodnoty, pričom etický ideál videl v obetovaní sa pre dobro, vo vedomom a slobodnom podriadení sa tomu, čo prospieva jednotlivcovi i spoločenskému celku.
Recenzované vydanie románu (v preklade Viery Hegerovej) je opatrené doslovom Václava Černého, napísaným v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. V časoch socializmu bol pohľad na veľkého ruského autora povinne skreslený, predmetný doslov je však napriek tomu zaujímavým čítaním. Černý okrem iného približuje okolnosti , za ktorých román Diablom posadnutí vznikol: bol napísaný v nesmiernom chvate, „priam vychrlený“, z čoho vyplývajú isté formálne nedostatky. Literárne dielo však treba vnímať ako celok, ktorého vnútornú logiku určuje mravný a estetický ideál, vložený doň autorom. V tomto prípade sú formálne pochybenia vyvážené pôsobivosťou výpovede, presvedčivým psychologizmom a myšlienkovou hĺbkou. Sám autor si to uvedomoval, nad rozpísaným románom si povzdychol (ako to zostalo zachované v jeho korešpondencii): „Nech je z toho hoci pamflet, ale vyslovím sa!“ 
Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)
::
Čítajte s nami:
To kozmické (básne Teofila Klasa)
Epištola o Diablových elixíroch (nad románom E. T. A. Hoffmanna)
Delikatesy (poviedka Roberta Hakalu)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.