13. septembra 2016

To kozmické

Teofil Klas


Ledaže ešte perute

Pravda je taká,
že ma čoraz väčšmi ťahá
zem
a že ma čoraz väčšmi irituje
nebo.

Akže
si cestu iba hlinou zahádžem,
budem tu
už len, akoby som nebol.


Isteže,
ak budem mať iba
krídla z pavučín,
nenájdem silu
na štart z odletovej dráhy.

Možnože
niekedy sa lietať naučím,
ibaže čas mi je už krátky,
drahý.

Ledaže
vyrobím si ešte vznosné
perute
a prerátam ich zaťaženie,
ako načim.

A že ich ako zmladi
zdvihnem predpnuté.
(Čo aj ma to priam neurobí
mladším.)


Cez mĺkve zátarasy

Hodlali dni
a odchádzali týždne.
Lákali
hĺbky-výšky nepostižné.
Zrádzali vízie.
A vábne úbočia.

Momenty
márnivé a roztržité,
čo aj sa dávno vkryli
do pažite,
na predstavivosť
stále zboka útočia.

Konečne treba
uzemniť sa v nebi
a nebu
vystlať vonné lôžko
na zemi.
Vypoďkať z dverí
zdania umorené.

Cez mĺkve zátarasy hmiel
sa prebi.
Prehovor
márnu krivosť prtí
na zmeny.
Až narovnáš ich,
rozhodni sa pre ne.



Vzdušná čara pri zemi

Prekrásne protuberancie.
Turíce
v netradičnom vnímaní.
¿Potuchy chlapec nemá,
čí je?
Či zo slnka
sa hupkom vymaní?

Vynovujú sa poľské vnemy
doliehajúce
z dávna-nedávna.
Babylončan
už nie je nemý
a hluchý
ako vina predajná.

Tušenie vanu za Średzińským,
nejedna vzdušná čara
pri zemi.
Pripomína sa
blízke blízkym.
V nádherne
rozpoznanom krížení.

Čisté si podrž rozpomienky.
Neveľa býva takých
v orbite.
Maj pre ne
závoj iba tenký.
A vety
aspoň trocha rozvité.


Periskop

Odpútava sa čoraz väčšmi
kozmické.
To ďalšie
stráca v čare zabúdania.
Nezostáva sa večne v kolíske.
Konečná zas
je od kolísky daná.

Platón a Aristoteles
sú rozumní,
Syzifos
s balvanom sa molestuje.
Inšpiráciu predsa počúvni.
Pri hroboch
kvitnú zväčša Božie tuje.

Čím som bol,
že ma väčšmi vidieť na zemi?
Čím budem,
že ma nikde nespomenú?
Periskop pod hladinu zrazený
robí česť
iba záhodnému menu.


Bozk a eden

Koľko je kvetov,
koľko krás —
o jednej svedčia kráse.
Všetky ich vôkol
poroztras,
nech sa v nich oko pasie.

Hoc hravá je ich
záľaha,
každý z nich je len jeden.
Myseľ sa cez ne namáha
poznávať
bozk a eden.

Toľko je Božích bozkov
v dni,
že prelietajú do sna.
A každý z nich je
odchodný .
Čmárava nadúnosná.

Vydarilo sa v rozkvete
byť motýľom
a vážkou.
Čochvíľa
je však po lete.
A lieta sa už ťažko.



Zďaleka

Melodické je stále svieže.
Nemelodické ošiaľne.

Jednostaj doliehajú nôty.
Roztvárajú sa motívy.

Z etáží babylonskej veže
sa iba na dno dočiahne.

Podvihu myslí odnaproti
sa škrípna pieseň protiví.

Vietor ten škripot poroztáča.
A skaličí rast v náraze.

Tu ocitnú sa vnemy v hrsti.
Strach vyplašene zaškrieka.

Ako keď vyrušíš to vtáča
sediace v hniezde na baze.

Marivo uzdu nepopustí.
Čas nakloní sa zďaleka...     


Anjelmi sprevádzaný

Nezaškrípalo pero.
Len
z unavenej ruky vypadlo.

Preklopilo sa divadlo.
A vrchovatou mierou.

Nebolo vždy len krásne.
Nebolo
vždy len v čare úchvatné.

Keď vietor šíry uchmatne,
je to však ako z básne.

Anjelmi sprevádzaný,
Motulko
fára šťastný do raja.

Havran čas hrudou rozpája.
Hodenou navrch jamy.

Kulisy ošumeli.
A stíchla v katarzii
dráma.

Sny
spriečili sa spriama
s poznaním o tuneli.


Zrelý pre bitku?

Podstata v duši ostáva.
Po rokoch prídeš na to.
Doprava šiel si? Doľava?
Hýril si každou stratou.

Vesmír je plný prebytku,
a stravuje sa pritom.
Ktože je zrelý pre bitku,
kým sám neprešiel mýtom?

Ak niečo z teba zostalo,
to kozmické máš v duši.
A nie si smutnou postavou.
Ston už ťa nenaruší.

::
Prečítajte si: rozhovor s autorom.
::

Ilustračné fotografie: Ján Maršálek

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.