15. januára 2020

Ako v Kirche bunt uzavreli rok 2019?


Koniec roka 2019 bol pre Katolícku cirkev obdobím významných výročí, ale aj dôležitých udalostí, ktoré poznačili život katolíkov na celom svete. Tieto udalosti monitorovali katolícke médiá u nás i v zahraničí. V susednom Rakúsku k nim už tradične patril cirkevný časopis Kirche bunt, vydávaný rakúskou diecézou St. Pölten. Čo zaujímavé nájdeme v posledných minuloročných číslach tohto časopisu? Toto by mal aspoň čiastočne priblížiť nasledujúci stručný prehľad.

::
Na 14. november 2019 pripadlo 300. výročie narodenia huslistu a hudobného skladateľa Johanna Georga Leopolda Mozarta, ktorý sa síce narodil v nemeckom Augsburgu, ale od čias svojej mladosti žil v rakúskom Salzburgu, kde pôsobil ako člen Salzburskej dvornej kapely a hudobný skladateľ. V Salzburgu aj zomrel a v tomto meste sa tiež narodil jeho slávny syn Wolfgang Amadeus Mozart, rakúsky klasicistický hudobný skladateľ, považovaný za jedného z najväčších géniov celých dejín hudby.
::
Nedávno sa konala 400. púť za nenarodený život do St. Wolfgangu. Prvá sa uskutočnila 25. júla 1975. Každá takáto púť je spojená s modlitbami a svätou omšou za nenarodený život. S početnými pútnikmi sa jubilejnej púte zúčastnil aj Johannes Maria Szypulski, opát cisterciánskeho kláštora Zwettl, páter Markus Feyertag, diakon Gerhard Lembachner a fráter Leopold Gomer.
::
Dňa 11. novembra 2019, v deň zemského patróna svätého Martina z Tours, sa začali v eisenstadtskom dóme oslavy 60. výročia vzniku diecézy Eisenstadt, ktoré budú pokračovať v roku 2020. Samostatná diecéza Eisenstadt v najvýchodnejšej časti Rakúska bola založená na základe buly Magna quae pápeža Jána XXIII. 15. augusta 1960. Slávnosť zriadenia diecézy a intronizácia prvého diecézneho biskupa Stefana Laszloa sa uskutočnila 11. novembra 1960. V deň začiatku osláv, 11. novembra 2019, si veriaci pripomenuli aj diamantové výročie kňazstva emeritného biskupa Paula Ibyho. Sám 84-ročný jubilant celebroval slávnostnú svätú omšu, medzi jeho koncelebrantmi bol okrem iných aj jeho nástupca diecézny biskup Ägidius Zsifkovics. Diamantové výročie kňazstva oslavujú v Rakúsku kňazi po šesťdesiatich rokoch kňazskej služby od ich vysviacky.
::
Na 19. november 2019 pripadlo 475. výročie zvolania Tridentského koncilu, ktorý bol odpoveďou na rozmach protestantizmu. Tento v poradí 19. ekumenický koncil zvolal pápež Pavol III. do severotalianskeho mesta Trident (taliansky Trento) 19. novembra 1544 bulou Laetare Jerusalem. Samotný koncil sa začal až v decembri 1545 za účasti 31 biskupov. Koncil sa konal vo veľmi nepokojnej dobe a bol poznačený napätím a konfliktami počas celého jeho trvania. Trval celkove 18 rokov a patril k vôbec najdlhším v dejinách.
Nereštauroval stredovek, ale priniesol modernizáciu organizačnej štruktúry Cirkvi a jej pastorácie v období po reformácii. Stal sa nástrojom základnej vnútornej obnovy Cirkvi.
Na koncil boli pozvaní aj zástupcovia protestantov, avšak tí si postavili ako podmienku svojej účasti neprítomnosť pápeža na koncile. Došlo však k opačnému vývoju situácie a pápež Pavol III. (1534–1549) podriadil koncil svojmu vedeniu. Zrejme aj preto sa už čoskoro po začatí koncilu ukázal byť pôvodný cieľ – návrat k jednote kresťanstva vo viere – nereálny. Napriek tomu mal koncil veľký význam pre budúcnosť Katolíckej cirkvi. Dal zásadné teologické odpovede na protestantské výzvy a upevnil katolícke učenie. Predovšetkým v rozpore s protestantským sola scriptura stanovil dva pramene Zjavenia: Sväté písmo a Tradíciu. Aj keď rozsah reforiem bol obmedzený, vtisol Tridentský koncil svoju pečať Cirkvi počas ďalších storočí jej existencie. Niektoré reformy sa podarilo realizovať v praxi až po mnohých desaťročiach od skončenia koncilu. Patril k nim napríklad koncilom sformulovaný biskupský ideál, či zvýšenie vzdelanostnej úrovne kléru. Celibát bol znovu dôrazne prikázaný, farári, ako aj biskupi a kardináli boli zaviazaní povinnosťou bývať v mieste pôsobenia. Koncil teologicky definoval uctievanie svätých a relikvií, odpustky, očistec, ospravodlivenie, dedičný hriech, definitívne stanovil počet sedem sviatostí a vydal nariadenie, ktorým presne stanovil postup uzavretia manželstva ako „dobrovoľného a nerozlučiteľného zväzku“. Takisto nariadil, aby každý farár precízne viedol a starostlivo uchovával knihu, do ktorej majú byť zapisované mená manželov, svedkov, ako aj miesto a dátum manželskej zmluvy. Takisto koncil nariadil vydanie jednotného misála, indexu zakázaných kníh, zostavenie takzvaného Tridentského vyznania viery, katechizmu a breviára. Hubert Jedin (1900–1980), najvýznamnejší výskumník Tridentského koncilu, považoval tento všeobecný snem hodnostárov Cirkvi v Tridente za hnací impulz radikálnej vnútornej obnovy Cirkvi.
::
Diskriminácia kresťanov je síce v najväčšej miere rozšírená v štátoch mimo európskeho kontinentu, lenže ani v Európe nie je postavenie kresťanov úplne bezpečné. Podľa aktuálnej výročnej správy rakúskeho združenia OIDAC (Observatory on Intoleranz and Diskrimination Against Christians) v Európe sústavne narastá miera diskriminácie kresťanov a zločinov z nenávisti proti kresťanským zariadeniam. Organizácia v roku 2018 dokumentovala až 325 prípadov fyzického násilia a právneho obmedzenia náboženskej slobody v štrnástich európskych štátoch.
::
Biskup Camillo Ballin, apoštolský vikár severnej Arábie, sa v jednom aktuálnom interview vyjadril o ťažkej situácii katolíkov vo svojej rozsiahlej diecéze, ktorá sa rozprestiera v štyroch štátoch Arabského polostrova: Kuvajte, Bahrajne, Katare a Saudskej Arábii. Obzvlášť ťažká je situácia katolíkov v Saudskej Arábii. Zhruba 1,5 milióna katolíkov diecézy tvoria takmer výlučne cudzinci, ktorí tu prichádzajú za prácou. Kostoly, ktoré majú k dispozícii, nestačia pre také veľké množstvo veriacich, preto apoštolský vikár vyjadril v interview odhodlanie stavať nové kostoly pre svojich veriacich.
::
Dikastérium pre laikov, rodinu a život oznámilo v nedeľu 24. 11. 2019, na slávnosť Krista Kráľa, zriadenie stáleho medzinárodného poradného zboru, zloženého z dvadsiatich mladých ľudí z Európy, Ameriky, Afriky, Ázie a Austrálie. Jeho úlohou je pomáhať chápať pohľad mladých ohľadom priorít pastorácie mládeže. Poradný zbor tvorí desať mladých žien a rovnaký počet mladých mužov, ktorí boli nominovaní na tri roky. Po prvý raz sa majú stretnúť v apríli 2020. Členkou zboru je aj 28-ročná Viedenčanka Carina Baumgartnerová. Napriek relatívne mladému veku je to vzdelaná a scestovaná angažovaná katolíčka. Do svojej novej funkcie bola vybratá ako pedagogická referentka saleziánskeho hnutia mládeže vo Viedni. Je vyštudovaná pedagogička materských škôl a školských družín a okrem toho študovala aj sociálnu prácu. V súčasnosti absolvuje štúdium divadelnej pedagogiky. Popri svojich početných dobrovoľníckych úlohách – vrátane praxe so sestrami dona Bosca v Gruzínsku a Etiópii – kládla vždy dôraz na starostlivosť o deti a dospievajúcich. Svoju nomináciu prijala táto rakúska katolíčka s prekvapením, ale napokon to komentovala slovami: „... som zároveň vďačná, že môžem do toho vložiť svoje skúsenosti.“
::
Tirolský kňaz Otto Neururer (1882–1940) bol jedným z mnohých po nemecky hovoriacich katolíckych kňazov, usmrtených nemeckým nacizmom. Rakúsky kinofilm o tom kňazovi zaznamenal pozoruhodný úspech na 10. ročníku Medzinárodného katolíckeho filmového festivalu Mirabile Dictu v Ríme. Spomedzi vyše 1 500 filmov bol vyhodnotený ako „najlepší hraný film“.
::
Na 8. decembra 2019 pripadlo významné výročie: 150 rokov predtým, 8. 12. 1869 bol slávnostne otvorený Prvý vatikánsky koncil. Koncil bol síce úradne zvolaný už 29. 6. 1868, začal sa však o jeden a pol roka po svojom úradnom zvolaní. Bolo to dovtedy najväčšie zhromaždenie cirkevných predstaviteľov všetkých čias. Prítomných bolo až 774 kardinálov a biskupov. Už po ôsmich mesiacoch sa v poradí 20. ekumenický koncil kvôli politickým turbulenciám na neurčitý čas prerušil a už nikdy sa znovu nezišiel. Tento koncil bol priekopnícky vo viacerých ohľadoch. Na koncil neboli pozvaní zástupcovia politických mocností, pozvánky však dostali patriarchovia východných cirkví, odlúčených od Ríma. Tí sa však napokon koncilu nezúčastnili. Po prvý raz v histórii koncilov boli zhotovované stenografické protokoly.
Pred koncilom bolo rozpracovaných 51 návrhov dekrétov, na konzultácie a hlasovanie však prišli len dva. Na treťom zasadaní koncilu koncom apríla 1870 bola schválená dogmatická konštitúcia Dei filius, rozoberajúca náuku o stvorení, akte viery, ako aj o vzťahu medzi ľudským rozumom a božským zjavením. Zároveň koncil odsúdil ateizmus, materializmus, panteizmus, racionalizmus a tradicionalizmus. Pojednávanie druhej časti o Najsvätejšej Trojici a stvorení, o páde a vykúpení ľudí bolo na naliehanie mnohých koncilových otcov odložené a účastníci koncilu sa k nemu už nikdy viac nedostali. S mimoriadnym napätím boli totiž očakávané debaty o pápežskom primáte – teda o pápežovej najvyššej právnej moci (jurisdikčný primát) a o jeho najvyššej vieroučnej právomoci, keď jeho rozhodnutia o náuke vo veciach viery a mravov mali byť definované ako neomylné.
Definíciu o neomylnosti pápežov pri hlasovaní dňa 13. 6. 1870 odsúhlasilo 451 koncilových otcov a 62 ďalších koncilových otcov súhlasilo s podmienkou, 88 koncilových otcov však definíciu odmietlo. Na štvrtom verejnom zasadaní sa nepomer síl v prospech prijatia dogmy zväčšil. Predlohu schválilo 533 koncilových otcov a dvaja hlasovali proti, avšak už pred hlasovaním opustilo koncil 57 odporcov definície dogmy, ktorí sa neskôr podriadili rozhodnutiu koncilu. Vďaka tomu boli pri slávnostnom schválení konštitúcie Pastor aeternus 18. júla 1870 zaznamenané iba dva hlasy proti. O predčasnom skončení koncilu rozhodli búrlivé politické udalosti tej doby – 19. júla 1870 sa začala nemecko-francúzska vojna a väčšina biskupov odcestovala domov. Okrem toho Napoleon III. stiahol z Ríma francúzske ochranné oddiely a v dôsledku toho Rím obsadili piemontskí vojaci. Pápež Pius IX. ohlásil, že odročuje koncil na vhodnejšiu dobu. Cirkevný štát zanikol, ale napriek zániku svetskej moci vyšlo pápežstvo z tejto skúšky posilnené. Rím sa stával stále viac bodom ukotvenia celosvetovej Cirkvi.
::
Pred 50 rokmi, 21. decembra 1969, bol v Rakúsku vysvätený prvý stály diakon, vtedy 34-ročný Walter Bertl z Dornbirnu. Vysvätil ho biskup Dr. Bruno Wechner. Umožnil to Druhý vatikánsky koncil, ktorý dal zelenú znovuzavedeniu stáleho diakonátu v Katolíckej cirkvi. V nasledujúcom období bolo v rakúskych diecézach vysvätených vyše 900 stálych diakonov, z toho 118 v diecéze St. Pölten. V súčasnej dobe pôsobí v celom Rakúsku vyše 750 stálych diakonov, 92 z nich pôsobí v diecéze St. Pölten. Stáli diakoni sú činní v liturgii, pri ohlasovaní a v charitatívnej činnosti.
::
Nie všetci ľudia na svete mohli tráviť vianočné sviatky vo svojich domovoch. Až 71 miliónov ľudí, vrátane 111 000 neplnoletých bez sprievodu, je na úteku pred vojnou, nepokojmi a prenasledovaním. Ešte nikdy v histórii nebol počet utečencov taký vysoký ako dnes. Najväčší počet pochádza zo Sýrie, Južného Sudánu, Jemenu, Iraku a Ukrajiny.
::
Rok čo rok je v rakúskych uliciach niekoľko tisíc trojkráľových koledníkov, známych pod označením Sternsinger. Aj v januári 2020 sa skončila jedna takáto veľká finančná zbierka rakúskych katolíkov. Zatiaľ nie je známa suma, ktorú vyzbierali, poznáme však údaje z minuloročnej zbierky, pri ktorej sa v celom Rakúsku vyzbieralo približne 17,6 miliónov eur. Od prvej takejto zbierky na prelome rokov roku 1954/55 sa celkove vyzbieralo viac ako 450 miliónov eur, ktorými bolo podporených vyše päťsto projektov na zabezpečenie vzdelávania, rozvoja poľnohospodárstva a zabezpečenie dodržiavania ľudských práv v chudobných krajinách sveta. V diecéze St. Pölten vyzbierali koledníci pred rokom 1 597 038,43 eur. Pritom pri prvej zbierke na prelome rokov 1954/55 v tejto diecéze vyzbierali len 3 913 rakúskych šilingov (v prepočte 284,38 eur).
Využívanie vyzbieraných financií je každoročne kontrolované nezávislými hospodárskymi audítormi, aby tak bolo zabezpečené transparentné a spoľahlivé nakladanie s darovanými finančnými prostriedkami.

           
Zdroje:
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 10. November 2019. Nr. 45.
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 17. November 2019. Nr. 46.
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 24. November 2019. Nr. 47.
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 1. Dezember 2019. Nr. 48.
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 8. Dezember 2019. Nr. 49.
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 15. Dezember 2019. Nr. 50.
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 22. Dezember 2019. Nr. 51-52.

1 komentár:

  1. História koncilov je históriou veľkých zápasov o pravdu. Vždy boli aj kontroverzie, ťažkosti, problémy, búrky... Cirkev je ako bárka na rozbúrenom mori – ale udrží sa a do konca vekov bude plávať k cieľu.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.