2. apríla 2020

O koronavíruse úplne inak

Andrej Mišanek: Kultúra smrti

(Vírusová kríza v širších súvislostiach)
Žijeme v dobe informácií a dezinformácií. Rôznorodé správy, slogany, dohady, vyhlásenia sa na nás valia zo všetkých strán. Má to svoje dôsledky. Ako píše nemecký filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han, ktorého rád citujem, samotné informácie neprinášajú poznanie ani pravdu, informačná explózia „masívne zvyšuje entropiu sveta, hladinu jeho hlučnosti“. Ale myslenie potrebuje ticho. Preto strácame súdnosť.
Informačný smog nás vedie na plytčinu, uvažovanie nahrádzame zháňaním podnetov, planým rátaním, štatistikami, počítačovými simuláciami a plodením kadejakých špekulácií. Sme zneistení, nevieme, kde je pravda, alebo nás to nezaujíma, pretože sa staráme len o vlastný prospech. Oháňame sa vlastným názorom, ale neraz nevieme, či ten názor je naozaj náš, alebo ide o derivát mediálneho obrazu sveta, ktorý má ďaleko od reality.

Všeličo sa hovorí o novom víruse, o jeho pôvode, účinkoch a možných spôsoboch liečby. Všelijaké teórie i fantazmagórie o víruse sa šíria rýchlejšie ako vírus samotný. Žiaľ, nemôžeme sa pritom spoľahnúť na masmédiá ani na politikov. Očakávať dnes od médií informačnú vyváženosť a solídnosť a od politikov rozvážne, strategické rozhodnutia je márne. Naopak, musíme čeliť mediálnej hystérii a politickému diletantizmu.
Ale napokon možno predsa len zvíťazí zdravý rozum a zdravá viera. Aktuálna vírusová kríza totiž začína odhaľovať viaceré vážne a dlho neriešené problémy. Azda si ich teraz všimneme a pristúpime k ich riešeniu. Nie, nemám na mysli nedostatok dezinfekčných prostriedkov či respirátorov – to je problém krátkodobý, pomerne ľahko riešiteľný a vôbec nie kľúčový. Výzvy a riziká, ktorým budeme musieť čeliť, sú omnoho väčšie. Spomeniem – pars pro toto – tri.
Ekonomika nášho štátu je do značnej miery závislá na fungovaní niekoľkých veľkých firiem (automobilky), ktoré sú v cudzích rukách – sme tak vydaní na milosť a nemilosť zahraničných podnikateľských subjektov a ich rozhodnutí; dnes sú tu a zajtra môžu byť inde.
Po druhé, na pozadí vývoja posledných dní si už hádam vieme celkom dobre predstaviť uzavretie hraníc (ešte pred niekoľkými týždňami sa to mnohým zdalo nepredstaviteľné). Uvedomujeme si, že za uplynulé tri desaťročia sme stratili potravinovú sebestačnosť? Čo spravíme, keď dôjde k naozaj vážnej medzinárodnej kríze a kolóny kamiónov s dovážanými potravinami sa zastavia? Pôjdeme sa pásť?
Do tretice spomeňme krajne nepriaznivý demografický vývoj – starnutie obyvateľstva. Onedlho budú na tomto území chýbať práceschopní, ako aj bojaschopní ľudia. Pomôže nám automatizácia a robotizácia? To je riešenie čiastkové, navyše nehumánne, morálne pochybné. Zachránia nás imigranti? Nuž, poznatky z krajín západnej Európy tomu nenasvedčujú... A čo keby sme konečne začali podporovať, v súlade s duchom kresťanstva, normálnu rodinu? Nie kadejaké „iné formy“ spolužitia, ale legitímny manželský zväzok muža a ženy, ktorý jediný môže zabezpečiť prežitie národa!

Na záver ešte raz zacitujem zo slov Byung-Chul Hana. Filozof hovorí, že zo súčasného sveta sa vytratilo náboženstvo, ktoré človeka zbavovalo strachu pred smrťou a vyvolávalo pocit trvácnosti, preto sa náš život stal obnaženým a prchavým, na čo reagujeme hyperaktivitou a hystériou: „Moderná strata viery, ktorá sa netýka len Boha či onoho sveta, ale aj samotnej reality, robí ľudský život radikálne pominuteľným. Ešte nikdy nebol taký pominuteľný ako dnes. Radikálne pominuteľný nie je len ľudský život, ale i samotný svet. Nič nedáva prísľub trvania a stability. Tvárou v tvár tejto absencii bytia sa dostavuje nervozita a nepokoj...“ Máme o čom premýšľať!

Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

8 komentárov:

  1. Anonymný2.4.20

    Vďaka za poctivé a zodpovedné zamyslenie sa nad súčasnou situáciou. Zdá sa mi, že sme rozbehnutí k pádu ako lavína, ktorú je možné už len ťažko spomaliť a zastaviť. Neviem či sú ľudia schopní zamyslieť sa a prehodnotiť hodnoty a spôsob života. Tento rok nás k tomu počas pôstu nevyzýva len hlas pôstnych kazateľov, aj tí zmenili v posledných desaťročiach rétoriku a pôstnu disciplínu, ale aj mnohé varovania. Kazateľov máme možnosť počuť len vďaka moderným technológiám, ale aj tie fungujú len dokedy máme funkčnú infraštruktúru. Tento rok máme napomenutia k nášmu životu v mnohých ranách. Táto morová, koronavírusová je najväčšia, zmenila nám zabehnuté formy života a správania, obmedzila nás v mnohom. Svet sa rúti do katastrofy, príroda sa bráni. Človek by sa mal obrátiť a vrátiť sa k hodnotám Božieho Kráľovstva. Jedine tak môže zachrániť svet. Všetky ľudské riešenia sú nedostatočné a môžu byť aj kontraproduktívne. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ľudovít, ďakujem za vyjadrenie názoru. Súhlasím s vami.
      PS:
      Viac než vírus nás ohrozuje choroba šialených hláv.

      Odstrániť
  2. Premiér Matovič chce pre nový koronavírus zastaviť život v krajine... Na Slovensku by bol podľa neho vyhlásený výnimočný stav, úplne by sa zatvorili hranice...
    Naozaj čelíme veľkej hystérii. „Úplné vypnutie krajiny“ je podľa mňa nebezpečný sociálny experiment.
    PS:
    Poslanec za stranu Smer Erik Tomáš to povedal za mnohých: „Slovensku by pomohlo, keby bol na tri týždne vypnutý pán Matovič.“

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný3.4.20

      Myslím si, že premiér sa rád predvádza, veľa tára, správa exibicionicky, je chorý, sebastredný... Vie kritizovať všetko, všetkých a každého. Na súčasnú funkciu nedorástol a nedozrel aj keď sa veľmi snaží. Ľudia ho zvolili, nakoniec nebolo si z čoho a koho veľmi vyberať a on kandidátku vytvoril majstrovsky, ale nepočítali s možnosťou, že nastane takáto situácia už o pár dní po voľbách a nebudú mať možnosť reparátu. Skôr ma mrzí úroveň národa, ktorý sa takto správa a dôvody prečo je tomu tak. Zdá sa mi, že aj v Cirkvi mnohí na posty, ktoré zastávajú nedorástli a veľmi sa spoliehajú na iných a na techniku. Vďaka za poctivú analýzu Ľudovít

      Odstrániť
  3. Karol Dučák2.4.20

    Pán Maršálek, ďakujem za odvážne a múdre slová. Sme teraz s manželkou už takmer 2 týždne v domácej karanténe v našom byte po mojom návrate z Rakúska. Sme teda spolu takmer 24 hodín denne – s výnimkou krátkych nevyhnutných nákupov, počas ktorých manželka musí opustiť byt – no ponorková choroba sa vďaka Bohu nedostavila. Hoci nemám príznaky ochorenia, rešpektujeme toto bezpečnostné opatrenie, aj keď – a o tom chcem písať v pripravovanom článku – pri hodnotení tejto nákazy ľudstvo skáče z extrému do extrému. Omnoho viac obetí ako COVID-19 má na svedomí alkohol, nikotín, ale aj kultúra smrti, predovšetkým vykonávanie umelých potratov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) spôsobil alkohol na celom svete v tomto roku 1,8 milióna úmrtí (3,2% z celkového počtu). Len neúmyselné zranenia pod vplyvom alkoholu spôsobili asi jednu tretinu z celkového počtu 1,8 milióna úmrtí. (https://www.worldometers.info/alcohol/)
    Podľa WHO sa každý rok na svete vykoná približne 40 - 50 miliónov potratov. To zodpovedá približne 125 000 potratom za deň (https://www.worldometers.info/abortions/). Na nákazu COVID-19 zomrelo doteraz na celom svete vyše 40 tisíc ľudí. Lenže to nie je ani toľko, koľko detí je denne usmrtených v lonách matiek pri umelých potratoch. Preto tvrdím, že rovnako nebezpečné ako podceňovanie je neodôvodnené preceňovanie tejto hrozby. COVID-19 zaručene neohrozí existenciu ľudstva. Ani zďaleka to nie je najhoršia pliaga, ktorá ľudstvo postretla. Omnoho horšie pandémie prehrmeli nad ľudstvom a dnes sú minulosťou. Aj COVID-19 prehrmí. Tak ako prišiel, tak aj odíde. Podobne ako iné pandémie. Omnoho nebezpečnejšia je iná pandémia: strata Boha a zabíjanie života. Vyspelé národy sveta vymierajú nie kvôli pandémiám, ale kvôli strate Boha a ignorancii Božích zákonov.
    Preto sú úvahy o zastavení života krajiny, o ktorých blúzni Igor Matovič, omnoho väčšou hrozbou, ako samotný COVID-19.
    Plne súhlasím, pán Maršálek, s Vaším hodnotením situácie. Keď píšete o strate potravinovej sebestačnosti, musím uviesť, že aj moja manželka mi už párkrát v rozhovore spomenula tú istú obavu. Pred rokom 1989 sme si dokázali vyprodukovať takmer všetko, čo sme potrebovali na výživu obyvateľstva s výnimkou plodím, ktoré v našich zemepisných podmienkach nedokážeme dopestovať. Dnes sme odkázaní dovážať často nekvalitné poľnohospodárske produkty zo zahraničia. Sme takto vystavení napospas cudzine. Podobne aj v priemysle, ako ste to správne pomenovali. Je potrebné volať na zodpovednosť politikov po Novembri 1989, ktorí rozbili štátny sektor, ochromili družstevný sektor a zlikvidovali potravinovú sebestačnosť Slovenska. A nielen to – je potrebné robiť všetko pre revitalizáciu štátneho a družstevného sektora v ekonomike. Nie, nikto nechce likvidovať súkromný sektor! Je však potrebné, aby slovenská ekonomika stála na troch silných nohách – štátnom, družstevnom a súkromnom sektore. Dokiaľ toto nebude, nemá slovenská ekonomika šancu na optimálny rozvoj.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Dučák, ako píšete: z extrému do extrému. A často prevrátene. Z dobra sa robí zlo a zlo sa predkladá ako dobro.

      Odstrániť
  4. Dnešný svet chce byť veľmi múdry, ale tá múdrosť, ktorú preferuje, je zovretá v kliešťach racionalizmu a pozitivizmu. Je to falošná múdrosť, ktorá si namýšľa, že je sebestačná – s Bohom neráta.
    A tak nám v týchto dňoch niekto na základe matematických modelov a počítačových simulácií oznamuje, ako dlho potrvá ohrozenie vírusom, koľko ľudí ochorie a koľko zomrie...
    Chceme rozkazovať už nielen vetru a dažďu, ale aj vírusom a chorobám. Nedoplatíme na to?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Zaujímavý rozhovor s Tomášom Tarabom – o ekonomických aspektoch koronakrízy. Odporúčam:
    https://www.youtube.com/watch?v=m1_8LZJFK6Y

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.