11. októbra 2018

Spoločnosť v sebaklame


Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost
Praha, Rybka Publishers, 2016
Byung-Chul Han sa narodil v Kórei (ročník 1959). V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa presťahoval do Nemecka, kde absolvoval štúdiá filozofie, literatúry a teológie. Od roku 2012 vyučuje na Univerzite umení v Berlíne. Je autorom viacerých kníh a článkov, v ktorých sa venuje filozofickým otázkam súčasnosti. České vydanie jeho prác – pod názvom Vyhořelá společnost – obsahuje päť pôvodne samostatne publikovaných esejí: Společnost únavy (2010), Vyhořelá společnost (2014), Společnost transparence (2012), V digitálním roji (2013) a Agonie Eróta (2012).

Filozof nepodlieha očareniu zo všadeprítomného a na piedestál stavaného pokroku. Uvedomuje si, že nie všetko nové, moderné, takzvane pokrokové je aj dobré či osožné. Filozofickou analýzou prichádza k záverom, ktoré vyznievajú skôr varujúco ako potešujúco. Dnešnej spoločnosti podľa jeho slov chýba „božské svetlo“, ukazujúce cestu: „Nie je osvietená oným svetlom, vyvierajúcim z transcendentného zdroja“ (s. 118). Metafyzické svetlo generuje hierarchiu, a tým vytvára usporiadanosť, istý poriadok vecí, ale nám takéto svetlo chýba, máme len akési „žiarenie bez svetla“ (s. 119), ktoré neosvetľuje a v ktorom sa všetko javí ako priehľadné, bez vnútorného zmyslu: „Moderná strata viery, ktorá sa netýka len Boha či onoho sveta, ale aj samotnej reality, činí ľudský život radikálne pominuteľným. Ešte nikdy nebol taký pominuteľný ako dnes. Radikálne pominuteľný nie je len ľudský život, ale aj samotný svet. Nič nedáva prísľub trvania a stability“ (s. 27). Preto sa v ľuďoch vzmáha nervozita a nepokoj.
So stratou zmyslu pre transcendentno súvisí zameriavanie sa na prítomnosť, túžba užiť si. Žijeme v spoločnosti postihnutej narcizmom. A narcizmus, konštatuje filozof, je horší ako sebaláska. Subjekt sebalásky sa vymedzuje voči iným, subjekt narcizmu iných vlastne ani nevníma: „Svet sa mu ukazuje len v odrazoch jeho vlastného ja“ (s. 209). Vyúsťuje to neraz do depresie, chorobne úzkostlivého vzťahu k sebe samému, alebo do iných psychických porúch. Paradoxne, v takomto prostredí sa darí kultu výkonu a činorodosti. Človek dneška totiž vníma seba ako projekt, ktorý treba rozvíjať. Žije v klamlivej slobode – a chce sa realizovať, dosiahnuť úspech. V prípade neúspechu nad ním znova visí hrozba depresie.
Byung-Chul Han  zdôrazňuje, že spoločnosť práce a výkonu, spoločnosť počtárska a konzumná, nie je slobodnou spoločnosťou. Funguje v nej mechanizmus samovykorisťovania: „Subjekt výkonnosti pociťuje nutkanie podávať stále vyššie výkony“ (s. 54). V konečnom dôsledku škodí aj bezbrehý tlak na transparentnosť – tento tlak eliminuje všetku odlišnosť, vedie ku konformite a degraduje človeka: „Hlasné volanie po transparentnosti poukazuje na to, že sa morálny fundament spoločnosti rúca, že mravné hodnoty ako česť alebo úprimnosť strácajú na význame. Namiesto zlyhávajúcej mravnej inštancie nastupuje transparentnosť ako nový spoločenský imperatív“ (s. 128).
Transparentnosť nevedie k pravde, vedie k jednostrannosti. Otvorenosť sa uprednostňuje na úkor iných hodnôt (stud, diskrétnosť, dôvera...). Všetko má byť pozitívne – žiadne prahy, obmedzenia, hranice, zákazy! Lenže nadmiera pozitivity plodí nové formy neslobody a násilia, nové choroby. Navyše, spoločnosť, ktorá nechce poznať druhú stranu reality, stráca imunitu, nie je schopná rozpoznať nebezpečenstvo, je teda neživotaschopná.
V dôsledku potlačenia imunity sme okrem iného vystavení prívalu informácií. Informácie sa na nás valia, nenarážajúc na imunitný odpor: „Ničím nefiltrovaný informačný tok však výrazne otupuje naše vnímanie“ (s. 189). Informácie samotné ešte neprinášajú poznanie ani pravdu: „Informačná explózia masívne zvyšuje entropiu sveta, hladinu jeho hlučnosti“ (s. 253).
V hlučnom svete sa nedá poriadne premýšľať. Kultúra (filozofia) sa nemôže rozvíjať v prostredí neumožňujúcom hlbokú koncentráciu. Premýšľanie nahradzujeme porovnávaním a počítaním. Možno hovoriť doslova o agónii myslenia, a to už naozaj smeruje k erózii a rozkladu celého spoločenského priestoru.
Byung-Chul Han prináša prenikavú diagnózu doby. Analyzuje, diagnostikuje, všíma si pritom mnohé aspekty súčasnosti – okrem už spomenutých je to napríklad vplyv digitálnej techniky na život človeka – o možnej terapii však nehovorí; zdá sa, že procesy a sprievodné chorobné javy, o ktorých píše, považuje za nezvratné – musíme si to takpovediac odžiť, čo sme si navarili, to si aj zjeme.

Ján Maršálek
::
Recenzujeme inšpiratívne knihy:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

5 komentárov:

  1. Anonymný11.10.18

    Knižku som nečítal, ale podľa uvedenej recenzie, Byung-Chul Han opisuje súčasný svet kapitalizmu, náboženstiev a človeka v ňom výstižne. Východiská, ktoré autor neuvádza, vidím v socializme a humanizme.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Socializmus? Humanizmus? Neomarxizmus? Trockizmus? Či nedajbože stalinizmus?
      Odpoveďou môže byť tento článok Jána Baránka:
      https://glob.zoznam.sk/komentar-jana-baranka-stekot-nemrtveho-psa/

      Odstrániť
    2. Karol Dučák11.10.18

      Anonymný, socializmus áno. Myslím kresťanský, družstevnícky socializmus, založený na solidárnej ekonomike. Lenže humanizmus je humbuk, najväčší sebaklam, aký kedy existoval. Človek bez Boha je nula. Nedokáže ovládnuť ani sám seba, nieto ešte svet okolo seba.

      Odstrániť
  2. Anonymný11.10.18

    Knižku som so záujmom prečítal, čo nebolo vždy jednoduché. Spoločnosť je unavená, vyhorená, v depresií, podobne ako mnohí ľudia. Nevidím jednoduché východiská. Ľudia chcú užívať, konzumovať, využívať, ale málokto aj tvoriť a chrániť a odovzdávať hodnoty. Ako nádej vidím v mnohých obetavých jednotlivcoch, ktorí nepodľahli tlaku tohto svetového systému, peniazom, kariére, moci majetku, pôžitkom, ani sa nedajú nikým zotročiť ale dokážu byť prínosom pre svoju rodinu, spoločenstvá, Cirkev, obec, spoločnosť. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný12.10.18

      Ja to vidím tak, že čím ďalej, tým viac sa ľuďom nechce manuálne pracovať, ale len čo najblahobytnejšie žiť.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.