4. júla 2020

Unavená zem


Gabriel Németh

Zem unavená je
ako prázdny hrob.
Pár slov na rozlúčku a iné bolesti.
Som, čím som.
Slzí už oko v tichý plač.
Nebo sa Bohu spovedá,
akoby chcelo povedať,
čo ho súži, čo ho trápi.
Sme silní, zatneme zuby.
Nič menej, nič viac. Sme predsa chlapi.
Takto to býva,
keď v srdci sila,
nedovolí plakať chlapom.

Plačú iba slabí.
Plačú iba tí, ktorí nedokážu
uniesť svoj kríž.
Z oblohy pršia spomienky.
Tmu na svetlo rozkrojíš.
A noc bude pokrvným bratom mesačnej noci,
v ktorej hviezdy hniezdia.
Každý z nás vyletí
bolesťou z rodného hniezda.
Chytí sa krídel na svoj let k oblakom.
Boh na nás s láskou hľadí.
V tom okamihu roztopia sa ľady.
A zem s krídlami bez krídel,
bude hľadať svojho anjela.
Boh nás miluje, preto sa
na nás pozorným okom pozerá...

::
Z tvorby autora:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.