22. októbra 2020

Vzdušné zámky bez reálnych základov

 

Martin Bedřich, Tomáš Petráček: Naděje v dějinách

Praha, Vyšehrad, 2020

Nedávno vyšla kniha rozhovorov Martina Bedřicha, ktorý pôsobí ako šéfredaktor nakladateľstva Portál, s profesorom PhDr. Tomášom Petráčkom PhD. et ThD., katolíckym kňazom, historikom a teológom.

Knihu som si kupoval s predpokladom, že nie so všetkým, čo v rozhovore odznie, sa stotožním. Očakával som, že profesionálne, respektíve kňazské poslanie i vzdelanie a hádam aj inteligencia prevážia a že kniha napriek tomu, že nebudem vo všetkom súhlasiť s názormi autorov, bude pre mňa obohatením, minimálne z historických aspektov.


Tomáš Petráček, ktorý získal vysoké vzdelanie na prestížnych fakultách u nás i v zahraničí a pôsobí ako profesor cirkevnej histórie na teologickej fakulte, na otázky odpovedá tak, že zdôrazňuje vlastné predstavy a názory, ktoré sú z môjho pohľadu vzdialené od reality aj cirkevnej praxe dvoch tisícročí. Podriaďuje cirkevné dejiny svojmu videniu, ponúka predstavy o liberálnej Cirkvi v liberálnom svete ako jediné správne a možné a vôbec neberie do úvahy poslanie Cirkvi, ktoré má smerovať k večnému a tak aj časnému šťastiu človeka na základe plnenia úloh, ktoré jej dal Ježiš Kristus.

Akoby hlavnou hodnotou Cirkvi bola sloboda, ktorú chápe ako napĺňanie vlastných predstáv a túžob, akoby nie láska, služba, obeta, túžba po Dobre a Pravde bola hlavnou úlohou Cirkvi. Pripadá mi to tak, akoby sloboda postavená na ľudskom egoizme mala byť princípom Cirkvi budúcnosti.

Tomáš Petráček preferuje liberálnu demokraciu ako jedinú formu spoločenského života a liberálnu Cirkev ako formu života Cirkvi. Nemožno mu uprieť inteligenciu a schopnosti, no od vysokoškolského profesora s viacerými titulmi by človek očakával predsa len viac pokory, vďačnosti, menej povýšenosti a hádam viac úcty k tým, ktorí toľko talentov nedostali ani to šťastie v živote nemali dostať sa do popredných akademických či kňazských funkcií, ale zodpovedne a obetavo, možno s väčším nasadením vykonávajú svoje služby v prospech Cirkvi i sveta. 

Tomáš Petráček hovorí o tých, ktorí mu hádžu polená pod nohy a musí proti nim bojovať. Mojou otázkou je, či jeho predstavy o budúcnosti Cirkvi nie sú vzdušné zámky bez reálnych základov i poznania skutočného stavu a histórie, či to nie sú len túžby jeho a tých, ktorých kladie do popredia. Jeho ponuka akéhosi abstraktného kresťanstva budúcnosti nemá reálne podklady v minulosti ani v prítomnosti a dovolím si povedať, že pravdepodobne nič nemôže priniesť, ako nás o tom história Cirkvi poúča v mnohých obdobiach.

I keď nikomu nemám právo brať futurologické predstavy, zdá sa mi, že ide o rozhovor dvoch relatívne mladých ľudí, ktorí prostredie Cirkvi využívajú na naplnenie vlastných ambícií, a aby ich mohli realizovať, hľadajú tých, ktorí uveria ich experimentom. Ak by tomu tak nebolo, neponúkali by len sebaprezentáciu a vlastné predstavy, ale predovšetkým svoju službu v prospech Cirkvi i ľudskej spoločnosti.

Ešte zopár technických údajov. Kniha má 192 strán, je v pevnej väzbe s farebnou obálkou, s portrétom profesora Petráčka, na prebale s farebnými fotografiami a profesionálnym profilom obidvoch autorov. Aj vo vnútri knihy je niekoľko fotografií profesora Petráčka. Úvod a odporučenie podáva prof. Jan Klápště. Kniha je rozdelená do štyroch častí (Cesta dejinnosti, Cesta historika, Cesta kresťana a Cesty cirkvi dnes). Tomáš Petráček (ročník 1972) ukončil štúdium histórie na FF UK v Prahe v roku 2002 doktorskou prácou. Vo švajčiarskom Fribourgu získal v roku 2005 licenciát z teológie, doktorské štúdium dokončil na CMTF PU v Olomouci v roku 2008, vydal viacero kníh, absolvoval zahraničné stáže vo Frankfurte, Ríme a na Yale University. Pôsobí ako kaplán v Hradci Králové a na PdF UHK v Hradci Králové a na KTF KU v Prahe. Je postulátorom procesu blahorečenia pátra Josefa Toufara.

 

Ľudovít Košík


::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.