Modlím sa, čítam, premýšľam...

 

Opustíme aj posledné zvyšky zdravého rozumu a pud sebazáchovy?

Možno sa mýlim, ale zdá sa mi, že sejeme kúkoľ a chceme žať pšenicu a sme mrzutí, že to nefunguje; chránime, polievame a ošetrujeme kúkoľ a po pšenici šliapeme a vytŕhame ju a prekvapujú nás slabé výnosy pšenice.

Kráčame po falošných cestách a čudujeme sa, že cieľ sa nám vzďaľuje, správame sa egoisticky, dávame málo alebo celkom nič a nárokujeme si na veľké príjmy a dary, za ktoré sa nedokážeme ani poďakovať; sejeme búrky, roztržky a chceme zbierať lásku a žiť v pokoji, podkopávame korene, ničíme stromy a chceme dýchať čerstvý vzduch, zbierať a konzumovať zdravé ovocie, a hneváme sa, že ho nemáme dostatok v najvyššej kvalite.

 

Zahmlievame pravdu, šírime a podporujeme klamstvo, polopravdy a demagógiu a sami si nárokujeme na spravodlivosť a pravdivé informácie; správame sa drzo, arogantne, agresívne a vyžadujeme slušnosť, úctu, láskavosť, poslušnosť a ústretovosť; pre seba si nárokujeme všetky práva a výhody, ale na druhých máme iba nároky.

Pohŕdame duchovnými hodnotami, ktoré vybudovali svet a našu civilizáciu, uspokojujeme sa materiálnymi hodnotami, naháňame sa za nimi a im podriaďujeme svoj život; spoliehame sa na to, že budeme šťastní, ak budeme vlastníkmi veľkého majetku a množstva peňazí a hmotných statkov, pričom zabúdame, že dôležité je vnútorné bohatstvo, čistá duša, dobré, láskavé a obetavé srdce.

Šťastie hľadáme tam, kde ho nie je možné nájsť, veľa do jeho budovania investujeme a pritom pohŕdame možnosťou ísť k jeho skutočným prameňom; sme chudobní často i napriek veľkým majetkom, pretože nám chýba pokoj, radosť, priatelia, láska, šťastie; žijeme so strachom, že o to materiálne ľahko môžeme prísť; budujeme si imidž, chceme pekne vyzerať, zdať sa dôležitými a významnými ľuďmi, robíme si nárok rozhodovať za iných, ale nebudujeme seba, nezáleží nám na duchovnom bohatstve a vnútornej kráse, a tak žijeme v strachu, že pravda vyjde na povrch a že už skoro nás niekto bude žiadať, aby sme vydali správu o tom, ako sme hospodárili, a o všetko môžeme ľahko prísť.

Tvárime sa ako veriaci, keď je to pre nás výhodné, o kresťanstve vieme hovoriť a diskutovať, ale nevieme alebo nechceme ho žiť, lebo by sme sa museli pripodobniť Ježišovi a žiť podľa jeho požiadaviek, a tak za judášsky groš zradíme kresťanské zásady, keď sa nám to zdá výhodné; máme povrchné vnímanie, volíme a podporujeme ľudí, ktorí nám niečo sľubujú podľa našich pomýlených predstáv a predpokladov, napriek tomu, že ich sľuby sa menia so smerom vetra, protirečia si, chcú nás ovládať, ohrozujú náš život, oberajú nás nielen o materiálne hodnoty, ale oberajú nás aj o pokoj, radosť a životné šťastie.

Stali sme sa súčasťou úpadkovej kultúry, ktorá nás ohrozuje zo všetkých strán, pod rúškom čudných reforiem sa rúca všetko, čo tu ešte ako-tak fungovalo, život sa stáva náročnejším, drahším a ťažším; iniciatívy sa ujímajú ľudia bez charakteru, morálky, zodpovednosti, odbornosti a  moc sa tak sústreďuje v rukách niekoľkých mocných a bohatých, ktorí si myslia, že tak ako svojich prisluhovačov presvedčia aj Pána Boha o svojej pravde, a mnohí im v tom z rozličných dôvodov pomáhajú; svet sa deformuje.

Ubúda lásky a spravodlivosti, pokoja, radosti; biedneho, chorého, starého, upracovaného človeka sa nikto nezastane, len sa ho mnohí usilujú oklamať a okradnúť, ale oveľa väčšími zlodejmi, než sú tí pouliční, sú tí dobre si žijúci, v pekných oblekoch, v rozličných inštitúciách, ktorí formujú zákony podľa vlastných požiadaviek a neberú ohľad na nikoho a na nič, len na vlastné výhody a zisky; zdá sa mi, že aj Cirkev, zahľadená do seba a vlastných ľudských a materiálnych riešení, im ide poruke, alebo mlčí k veľkým krivdám a podvodom, ktoré sa dejú.

Svet nemôže fungovať bez morálky, radosti a pokoja, ani Láska nemôže fungovať bez Pravdy a Spravodlivosti. Ľudstvo odmietajúce Pravdu nemôže čakať úspešná budúcnosť. Dnes už sa nemaľujú len vidiny lepších zajtrajškov, ale možno akejsi vzdialenej budúcnosti ľudstva či lepšieho ekologického sveta, ktorý sa však napriek takýmto rečiam a nereálnym sľubom stáva čoraz viac barbarským, zamotaným, znečisteným a komplikovanejším pre život chudobného, jednoduchého, statočného človeka. Pritom by stačilo, keby sme prijali pravidlá dané Bohom, zachytené v Písme a dvetisícročnej skúsenosti Cirkvi, nespoliehali sa na vlastné ľudské predstavy a túžby. Ale o tom akoby nikto nechcel ani počuť, ani hovoriť.

 

A tak sa modlím, čítam a premýšľam... Uvažujem o tom, ako možno nazvať kresťanom toho, kto vraždí, klame, kradne, podvádza, žije v hriešnom vzťahu... a pokladá to za normálne. Premýšľam aj  nad výrokom  Mahátmu Gándhího: 1. politika bez zásad, 2. hospodárstvo bez morálky, 3. blahobyt bez práce, 4. výchova bez charakteru, 5. veda bez ľudskosti, 6. pôžitok bez svedomia, 7. vierovyznanie bez obetí. I nad tým, čo povedal  žalmista (Ž 118, 9): „Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov.“ 

Aj nad tým premýšľam, čo napísal apoštol Pavol (2 Tim 3, 1–9): „Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami, ktoré sa stále učia, a nikdy nie sú schopné spoznať pravdu. Ako sa Jannes a Jambres postavili proti Mojžišovi, tak aj oni odporujú pravde. Sú to ľudia so zvrátenou mysľou, nespoľahliví vo viere. Ale ďaleko sa nedostanú, lebo všetkým bude zjavná ich nerozumnosť, ako bola aj tamtých.“

 

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.