Aj homosexuálne osoby Boh povoláva k čistote

 

Karol Dučák

„...muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1, 27)

Katolícka cirkev zažíva čoraz viac útokov zo strany liberálov akéhokoľvek razenia. Je totiž jedinou inštitúciou, ktorá ešte odoláva sekularizácii a liberalizácii života spoločnosti, hoci už aj v jej radoch je nemálo neoliberálnych duchovných i laikov, ktorí spochybňujú stáročné učenie Kristovej Cirkvi. O to zúrivejšie útoky Katolícka cirkev zaznamenáva. Ako keby sa liberáli pokúšali zlomiť aj ten zvyšok katolíkov, ktorí ešte zachovávajú vernosť Kristovmu učeniu. Na Slovensku sme toho boli svedkami po zavraždení dvoch mladých mužov a postrelení ďalšej osoby pred LGBTI+ podnikom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave dňa 12. 10. 2022 vo večerných hodinách.

Ako sa dalo očakávať, postupne dostávali v médiách priestor aj protikatolícke vášne, pretože Katolícka cirkev je známa neschvaľovaním praktizovania a propagácie homosexuality. Preto si považujem za povinnosť predísť nesprávnym interpretáciám a vyjadriť svoj postoj katolíckeho žurnalistu a spisovateľa.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že 19-ročný Juraj K., ktorý zavraždil dvoch ľudí a postrelil ďalšiu osobu, sa nehlásil ku Katolíckej cirkvi. Navyše, pôvodným cieľom jeho útoku neboli homosexuáli. Ako sa ukázalo, primárne plánoval zavraždiť slovenského premiéra Hegera i ďalších slovenských politikov. Dnes už nejde „o úplné prekvapenie, keďže Juraj K. písal o pokuse zabiť premiéra aj na Twitteri krátko po vražde dvoch ľudí, keď sa k nej prihlásil na sociálnej sieti“ (domov.sme.sk).

Aj slovenský policajný prezident Štefan Hamran v televízii JOJ potvrdil, že „primárnym cieľom bol premiér“ (domov.sme.sk). Pritom premiér Heger nebol jediným ohrozeným politikom zo strany páchateľa. Mladý vrah mal „zoznam opozičných a koaličných politikov, ako aj štátnych inštitúcií či novinára, ktorých chcel zneškodniť. Cieľom tak mal byť aj exminister školstva Branislav Gröhling alebo predseda Smeru Robert Fico“ (cas.sk).

Tieto skutočnosti vrhajú pochybnosti na tvrdenia, že primárnou motiváciou páchateľa bola nenávisť voči ľuďom inej sexuálnej orientácie. V prvom rade boli predmetom jeho nenávisti politici a židia. Publicista a bezpečnostný expert Radovan Bránik napísal na sociálnej sieti Facebook, že zoznam nepriateľov mladého vraha bol „neuveriteľne dlhý a ľudia z homosexuálnej komunity mali večer jednoducho len tú nekonečnú smolu, že boli zo všetkých dostupných najľahšie zraniteľným terčom. Ak by mu priali okolnosti, začal by – podľa vlastných plánov – zabíjaním v budove, v ktorej sa stretávajú niektorí ortodoxní židia a až odtiaľ sa hodlal presunúť k Teplárni...“ (spravy.rtvs.sk). Vrah dokonca aj homosexualitu považoval za „vynález“ židov a v minulosti „medzi jeho hrdinov a vzory patrili napríklad Anders Breivik, Henri Benet či Adolf Eichmann“ (spravy.rtvs.sk).

V zmysle všetkých uvedených argumentov je teda absurdné akokoľvek spájať Katolícku cirkev s týmto odsúdeniahodným činom. My katolíci sme povinní nažívať v láske a porozumení aj s homosexuálmi, pretože príkaz lásky je najvyšším Božím príkazom a dobrodením zároveň. Ak niekto tvrdí, že naša Cirkev vedie katolíkov k diskriminácii homosexuálov, tak klame. Aktuálny Katechizmus Katolíckej cirkvi (skratka KKC) okrem iného uvádza: „Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony... Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim“ (KKC, 2358).

Ja sám čo najrozhodnejšie odmietam bezdôvodné zabíjanie ľudí od momentu počatia v lone matky až po prirodzenú smrť. Spoločne s manželkou sme sa modlili za spásu duší zastrelených mladých ľudí a ja som aj niekoľko svätých omší obetoval na ten istý úmysel. Prosil som Boha aj za uzdravenie zranenej barmanky.

Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým obetí hrozného masakru, ale aj všetkým ľuďom, ktorí boli akokoľvek negatívne zasiahnutí touto hroznou tragédiou. Jedným dychom ale musím dodať, že to nič nemení a ani nemôže meniť na odmietavom postoji verného katolíka k praktizovaniu a propagácii homosexuality kedykoľvek a kdekoľvek na svete. Ak by som hlásal niečo iné, zrádzal by som Ježiša Krista. Je možné, že za tieto slová ma mnoho ľudí odsúdi, ale ja musím jednoznačne prehlásiť: radšej nech ma odsúdia milióny ľudí, než by ma raz mal odsúdiť Ten, ktorý je v mojom živote najdôležitejší – Spasiteľ Ježiš Kristus.

Sama homosexuálna orientácia človeka nie je hriešna. Človek, ktorý má nevlastnou vinou problém s vlastnou sexuálnou orientáciou, nemá hriech. Ak však takýto človek nadväzuje homosexuálne vzťahy s jedincami rovnakého pohlavia a praktizuje homosexuálne úkony, dopúšťa sa jednoznačne ťažkého hriechu!

Sväté písmo, Kniha kníh, praktizovanie homosexuality jednoznačne zavrhuje. Už v Starom zákone čítame: „Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!“ (Lv 18, 22). V tej istej Knihe Levitikus je odsúdené homosexuálne správanie aj na inom mieste (Lv 20, 13).

Rovnako nekompromisné zavrhnutie praktizovania úchylných sexuálnych praktík nachádzame aj v Novom zákone vo viacerých listoch apoštola Pavla. V Liste Rimanom píše: „Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému; muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie“ (Rim 1, 26–27). V podobnom duchu sa apoštol národov vyjadruje aj v iných dvoch listoch (1 Kor 6, 9–10; 1 Tim 1, 8–11).

Homosexuálne konanie je teda jednoznačne proti Bohu. Je však aj proti človeku. Mnohé krajiny, zvlášť tie s vysokou životnou úrovňou, vymierajú. Pôrodnosť klesá. Dieťa sa môže narodiť len zo spojenia muža a ženy.

Každý katolík – ak chce ostať aj naďalej katolíkom – musí akceptovať Sväté písmo na sto percent. Veď apoštol Pavol hlásal, že celé Sväté písmo „je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2 Tim 3, 16).

Aktuálny Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza, že Sväté písmo predstavuje skutky homosexuality ako ťažkú zvrátenosť a Tradícia, opierajúca sa o Sväté písmo, považuje homosexuálne skutky za vnútorne prevrátené. Na základe toho KKC uzatvára, že homosexuálne skutky nikdy „nemožno schvaľovať“ (KKC 2357).

Homosexuáli nemôžu žiadať od Katolíckej cirkvi to, čo im nepatrí. Nijaký pápež nemôže napríklad postaviť homosexuálne zväzky na úroveň manželstva! Veď Hospodin kedysi stvoril ľudí ako Adama a Evu! Nestvoril dvoch Adamov ani dve Evy. Dvaja Adamovia, ani dve Evy by nemohli splodiť potomstvo, a tým je povedané všetko. Boh stvoril „človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27).

Môžeme zhovievavo tolerovať spôsob života homosexuálov, no v žiadnom prípade ho nemôžeme schvaľovať, či dokonca obdivovať, a tobôž nie postaviť homosexuálne zväzky na úroveň posvätného manželstva!

Aj homosexuálne osoby môžu dosiahnuť spásu duše. Musia sa však vyhýbať homosexuálnym skutkom a zo všetkých síl sa snažiť žiť v čistote. KKC uvádza: „Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Pomocou čnosti sebaovládania, výchovy k vnútornej slobode, niekedy aj udržiavaním nezištného priateľstva, za pomoci modlitby a sviatostnej milosti sa môžu, ba musia postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti“ (KKC 2359).

Môžeme a musíme milovať aj homosexuálov, ale nemôžeme schvaľovať ich hriešny spôsob života. Nemôžeme schvaľovať snahy postaviť spolužitie dvoch homosexuálov na úroveň manželstva. Nemôžeme ani akceptovať právo adopcie detí homosexuálnymi pármi, pretože výskumy mnohých vedcov dokazujú, že u detí vychovávaných homosexuálnymi pármi je v dospelosti omnoho vyššie riziko, že budú trpieť depresiami, nadváhou a inými problémami, ako v priemernej populácii ich vrstovníkov. Nemôžeme súhlasiť s pomýlenou praxou učiť deti v školách zvrhlosti o tom, že každý si môže bez obmedzenia meniť svoj rod či pohlavie. Odmietame označovanie „rodič 1“ a „rodič 2“, pretože Stvoriteľ sveta stvoril len dvoch rodičov: otca a matku. V tomto musíme byť pevní a neochvejní, pretože v opačnom prípade by sme síce získali falošné poklonkovanie sveta, ale stratili by sme Boha.

Navyše musíme pripomínať dôležitú skutočnosť, že nikto sa nerodí homosexuálom. Poznáme dokonca nemálo prípadov homosexuálov, ktorí neboli spokojní so svojou sexuálnou orientáciou a po terapii sa stali heterosexuálmi. Je to aj prípad Alberta Peréza, ktorý sa stal svetoznámym vďaka masmédiám (porov. youtube.com). Homosexualita sa teda dá liečiť a to by spoločnosť nemala ignorovať. Ide len o to, či sa ešte naši politici a masmédiá riadia mravným kompasom, ktorého spoľahlivosť potvrdili stáročné dejiny kresťanského sveta.

Náš Spasiteľ Ježiš Kristus miloval hriešnikov, ale nemiloval ich hriech. Veď si len spomeňme, že zachránil život aj cudzoložnici, ktorú chceli ukameňovať, ale žiadal ju, aby skončila svoj hriešny život. Veľmi dôležité boli Ježišove slová zachránenej cudzoložnici: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11). Ak by bol Ježiš toleroval hriech, povedal by cudzoložnici, že pokojne môže aj ďalej hrešiť. Lenže Spasiteľ jej jednoznačne povedal: „Choď a už nehreš!“

To je aj moje odporúčanie homosexuálom: „Choďte a už viac nehrešte, ale hľadajte cestu vyslobodenia z pasce homosexuality, pretože tá cesta existuje. Predovšetkým sa však obráťte k Bohu. Jedine v ňom nájdete trvalé šťastie a už sa nebudete musieť báť ničoho, ani telesnej smrti. Veď smrť duše je omnoho strašnejšia ako smrť pominuteľného tela.“

 

Karol Dučák

 

Poznámka: Článok bol pôvodne publikovaný na portáli Fatym.com.

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.