Národovec Martin Čulen

 

Ľudovít Košík

Kňaz, pedagóg, spisovateľ, publicista, národný buditeľ Martin Čulen sa narodil v Brodskom na Záhorí 31. mája 1823 v národne, slovensky uvedomelej roľníckej rodine Jozefa Čulena, ktorý s manželkou Klárou, rod. Hladíkovou, mali štrnásť detí, z nich sa siedmi dožili dospelosti: traja synovia a štyri dcéry. Jeho brat Štefan a synovec Michal boli tiež kňazmi. Po vychodení ľudovej školy v rodisku Martin Čulen študoval od roku 1836 na gymnáziu v Skalici, potom  v Trnave, Bratislave a Ostrihome, kde aj zmaturoval. Teológiu študoval od roku 1845 na Pázmáneu vo Viedni. Tu sa z neho začal formovať významný slovenský kňaz, národovec, buditeľ a pedagóg.

Martin Čulen založil vo Viedni slovenský čitateľský spolok a slovanskú knižnicu, pre ktorú získaval knihy a viedol ich evidenciu. Zapojil sa do emancipačného pohybu Slovákov.  Za kňaza bol vysvätený 13. decembra 1848. Aktívne sa zapájal do všetkých dôležitých politických, hospodárskych a najmä kultúrnych podujatí národného charakteru. V roku 1848 sa zúčastnil slovanského zjazdu v Prahe, do priebehu ktorého sa aktívne zapojil a upevnil svoje kontakty, najmä s juhoslovanskými politikmi. Bol na neho vydaný zatykač, preto zostal určitý čas v Čechách, neskôr sa vrátil do Brodského, ukončil v Ostrihome štúdiá a po kňazskej vysviacke nastúpil ako kaplán vo Veľkých Levároch, kde si ho vyžiadali farníci; tu pôsobil jeho starší brat Štefan. Potom krátky čas bol kaplánom v  Majcichove.

Martina Čulena priťahovalo učiteľské povolanie, bol presvedčený o tom, že národné hnutie potrebuje vzdelaných a národne uvedomelých Slovákov, preto v roku 1951 zložil na univerzite vo Viedni, ako prvý Slovák, učiteľskú skúšku. Od 17. novembra 1851 pôsobil na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. V školskom roku 1853–54 si zvyšoval odborné vzdelanie, navštevoval fyzikálno-matematický seminár na viedenskej univerzite a udelili mu titul profesor. Vtedy vydal v češtine učebnicu matematiky, ktorú rakúske ministerstvo školstva uznalo ako oficiálnu učebnicu, čo mu prinieslo uznanie, autoritu i honorár dvesto zlatých, zvýšilo to jeho sebavedomie. Počas pobytu v Banskej Bystrici sa priatelil s Andrejom Sládkovičom, ktorý žil a pôsobil v Radvani.

V roku 1856 mu jeho výsledky aj povesť vynikajúceho pedagóga zabezpečili, že bol preložený na uhorský školský ústav a vyššie kráľovské katolícke gymnázium v Bratislave, kde pôsobil ako jediný Slovák v profesorskom zbore. Tu pôsobil aj ako horlivý kazateľ v kostole Najsvätejšej Trojice, tu sa stretol aj s Františkom Víťazoslavom Sasinkom, ktorý pôsobil v blízkom  kapucínskom kláštore. Spolu s Andrejom Radlinským, Danielom Gabrielom Lichardom a Karolom Kuzmánym pripravovali stanovy Matice Slovenskej. V roku 1859 sa stal riaditeľom katolíckeho gymnázia Satu Mare v Rumunsku. Tu značne povzniesol úroveň gymnázia.

V novembri 1862 sa vrátil do Banskej Bystrice, kde Štefan Moyzes dosiahol, že sa stal riaditeľom gymnázia. V Skalici vydal r. 1866 svoju druhú učebnicu matematiky. Začiatkom roka 1867 bol odvolaný z funkcie riaditeľa gymnázia, zakázali mu verejnú činnosť i styk so študentmi. Čulen potom nastúpil ako riaditeľ vyššieho kráľovského katolíckeho gymnázia v Levoči, ale keďže Levoča nebola naklonená jeho slovenským snahám, svoje tamojšie pôsobenie považoval za prechodné, mal vlastné plány na vybudovanie katolíckeho slovenského gymnázia. V auguste 1868 ho pre jeho politické aktivity uhorský minister školstva Jozef Eotvos pozbavil aj tejto funkcie a bol penzionovaný.

Martin Čulen opakovane kandidoval za Svätojánsky okres za poslanca, ale nebol úspešný. Presťahoval sa do Kláštora pod Znievom a tu pripravoval s pomocou znievskeho richtára Jána Capka, Františka V. Sasinka a Jána Mallého Dusarova za podpory milodarov mnohých dobrodincov založenie gymnázia, ktoré 3. októbra 1869, napriek nevôli vládnych kruhov, začalo s vyučovaním 73 žiakov, väčšinou pochádzajúcich z chudobných rodín. Martin Čulen sa stal jeho riaditeľom. Rôznymi formami sa hľadali prostriedky na finančné zabezpečenie existencie školy.

Martin Čulen všemožne podporoval chudobných študentov. Uvedomoval si, že národ je životaschopný, keď je vzdelaný. Keďže počet študentov stúpol na 187 a škola sa vzmáhala, bola tŕňom v oku maďarskej vláde i cirkevnej hierarchii Proti škole bolo vznesené vykonštruované vyšetrovanie a 21.septembra 1874 bola násilne zatvorená nariadením ministra A. Treforta. Existencia gymnázia, do ktorého vložil Čulen veľa síl a bolo jeho najväčším dielom, trvala iba päť rokov.

Martin Čulen sa oprávnene stal obľúbeným pedagógom a buditeľom slovenského ľudu. Jeho prínos do pedagogiky je v matičných  rokoch ojedinelý a priekopnícky. Usiloval sa o morálnu, občiansku a národnú výchovu, o všestranný rozvoj žiakov, aby po absolvovaní štyroch ročníkov gymnázia boli pripravení pokračovať v ďalšom štúdiu, alebo sa zapojili do pracovného života.

Keďže Martin Čulen pôsobil v Banskej Bystrici, podieľal sa na založení Matice Slovenskej v roku 1863 a bol jej funkcionárom. V roku 1870 sa stal čestným občanom Turčianskeho Sv. Martina a Kláštora pod Znievom a roku 1871 Mošoviec. V tomto období bola bohatá jeho publicistická tvorba, publikoval v Pešťbudínskych vedomostiach, Katolíckych novinách,  Národných novinách, Obzore, Cyrilovi a Metodovi, Kazateľni  a inde. Dňa 19. októbra 1874 viedol delegáciu Matice Slovenskej na otvorenie Záhrebskej univerzity. Za jeho i Sasinkov prejav boli ministrom vnútra obvinení z útokov proti uhorskému štátu a vláde.

Po násilnom zatvorení gymnázia v Kláštore pod Znievom a zastavení činnosti Matice Slovenskej a rozlúčke s priateľmi nastúpil v apríli 1875 ako farár v Čake v slovensko-maďarskom prostredí. Počas jeho pôsobenia sa zaostalá obec stala prosperujúcou.  Aj tu pokračovala jeho publicistická činnosť, články uverejňoval v Obzore, Katolíckych novinách, v Kazateľni. V roku 1885 sa stal členom výboru Spolku sv. Vojtecha, patrí k jeho spoluzakladateľom. V roku 1893 začal chorľavieť. V novembri 1893 sa v Malackách zúčastnil pohrebu svojho brata Štefana, cestou prechladol, čo ho pripútalo na lôžko a v Čake 24. januára 1894 zomrel; pochovaný je na tamojšom cintoríne.

 

Ľudovít Košík

Literatúra:

M. Štilla: Martin Čulen – pedagóg a národný buditeľ. Bratislava, SPN, 1983

Konštantín Palkovič: Obec Brodské, 1999

Zborník na počesť Martina Čulena, 1994, Materiály z vedeckých a kultúrnych podujatí v Brodskom a Čake, zostavil Dr. Pavol Parenička

Slovenský biografický slovník, I. zväzok. MS, Martin, 1986, str. 435

František Buchta: Skalica a Záhorie. Formát Skalica – Bratislava, 2008

Gabriel Brendza: Zvuková nahrávka prednášky: Martin Čulen. www.bbdieceza.sk

Anton Čulen: Martin Čulen – velikán slovenského národa a jeho zápas za národné školstvo. Fakty č. 27/1999