Stigmy

 

Robert Hakala

Stigmy, alebo znaky, tvoriace sa na ľudskom tele. Mám na mysli tie, ktoré sú podobné ranám na tele Pána Ježiša. Je ich päť: po dve na rukách a nohách, to sú stopy, rany po klincoch, ktorými Pána pribili na kríž. A piata rana: rana v boku, ktorá ostala po kopiji rímskeho vojaka. Niekedy sa vytvorí stigma  na čele, kopírujúca tŕňovú korunu, ktorú Pánu Ježišovi pred ukrižovaním nasadili na hlavu.

Takéto stigmy krvácajú, nehoja sa, nehnisajú. Vytvoria sa nezávisle od vôle stigmatizovaného. Sú to znaky Ježišovho utrpenia. Z Písma vieme, že po zmŕtvychvstaní jazvy na jeho presvätom tele zostali. Známy je výrok apoštola Tomáša: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20, 25). Apoštolova prosba bola vypočutá  a zmŕtvychvstalý Ježiš mu poskytol „dôkazy“ ukrižovania.

Odvtedy sa takéto rany objavili na tele niekoľkých desiatok ľudí. Najznámejšími nositeľmi stigiem sú svätý František z Assisi a svätý páter Pio. Vieme, že páter Pio žil v 20. storočí a jeho stigmy boli mnohokrát vedecky skúmané a hodnoverne potvrdené. Z lekárskeho hľadiska sa však vysvetliť nedajú. Stigmy pátra Pia sa stali predmetom vášnivých diskusií a sám svätec si pre ne vypočul mnohé hanlivé urážky. Obviňovali ho z klamstva, podvodu.

Nositelia sigiem sú obdarení Božou milosťou, ale zároveň znášajú aj veľké fyzické a psychické bolesti. Stigmy sú naozaj tajomstvom, prejavom Božej moci.

 

Robert Hakala

::

Rozhovor a autorom: Ísť svojou cestou...