Veľká túžba malého chlapca

 

Tomáš Popernik

Rozhovor s Tomášom Popernikom,
žiakom ZŠ a nádejným organistom

Karol Dučák: V názve tohto rozhovoru píšem o veľkej túžbe malého chlapca, o túžbe stať sa organistom v kostole a hrávať na svätých omšiach. Na úvod by som ťa však chcel požiadať, aby si sa našim čitateľom aspoň stručne predstavil.

Tomáš Popernik: Volám sa Tomáš Popernik. Narodil som sa vo Vranove nad Topľou a tu aj bývam so svojimi rodičmi a sestrou Dominikou. Mám dvanásť rokov. Navštevujem 7. C triedu Základnej školy na Bernolákovej ulici 1061 vo Vranove nad Topľou. Chodím do športovej triedy so zameraním na hokej. Tiež navštevujem Súkromnú základnú umeleckú školu vo Vranove nad Topľou, kde študujem hru na klavíri a organe.

 

K. D.: Ak sa môžem spýtať, ako sa učíš? Máš rád školu? Ktoré predmety máš rád a ktoré prípadne nie?

T. P.: Do školy chodím rád, rád sa učím nové veci. Najradšej mám geografiu a fyziku. Navštevujem aj krúžok robotiky. V minulom školskom roku som so spolužiakmi obsadil druhé miesto na celoslovenskej robotickej súťaži. Patrím medzi najlepších žiakov, zatiaľ som mal stále samé jednotky.

 

K. D.: Si katolík. V súčasnej dobe je však aj medzi katolíkmi rozšírené mylné presvedčenie, že údajne nie je dôležité, či je človek katolík alebo nie, ale najdôležitejšie je byť dobrým človekom. Čo si myslíš ty? Je dôležité byť dobrým katolíkom?

T. P.: Rodičia mi stále hovoria, že mám byť dobrým človekom, a to, že som veriacim katolíkom, ma tomu učí.

 

K. D.: Aký je Tvoj vzťah k Bohu, Panne Márii, svätým, ku Katolíckej cirkvi? Chodíš rád na sväté omše a ochotne pristupuješ k sviatostiam?

T. P.: Od malička chodím do kostola na sväté omše s rodičmi, sestrou a niekedy aj s babkou a dedkom. Návštevu kostola neberiem ako povinnosť, chodím tam rád. Neviem to vyjadriť slovami, v kostole sa cítim veľmi dobre, teším sa na návštevu kostola. Snažím sa každý mesiac ísť na svätú spoveď a pristupujem k svätému prijímaniu.

 

K. D.: Viem o tebe, že sa aktívne zapájaš do života vo farnosti. Môžeš sa k tomu vyjadriť?

T. P.: Som členom zboru Bambino Luci. Každú stredu a nedeľu sa so zborom zúčastňujem na detskej svätej omši. Počas svätých omší v stredu sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie. Tam hrou na digitálnom piane sprevádzam zbor. Veľmi ma to baví.

 

K. D.: Pokiaľ viem, hrávaš nielen vo Vranove nad Topľou, ale aj mimo svojho bydliska. Kde všade si už hral?

T. P.: S rodičmi, a najmä s dedkom a babkou, chodíme za oddychom do hotela Horizont v Starej Lesnej a tam každý večer hrám v jedálni na klavíri. Už som tam dosť známy. Zakaždým dostanem potlesk a zmrzlinový pohár. Veľmi sa mi tam páči. V novembri tam idem na pobyt znovu.

 

K. D.: Kvitujem s uznaním tvoju vášeň pre hudbu. Spolu s mojou manželkou, ktorá ťa učí na ZUŠ, obdivujeme tvoju cieľavedomosť a usilovnosť pri realizácii tvojej túžby stať sa dobrým hudobníkom a svojím umením čo najviac slúžiť Katolíckej cirkvi. Povedz čitateľom, prosím ťa, aká bola tvoja doterajšia cesta k naplneniu tejto veľkej túžby.

T. P.: Spomínam si na to, že ako malé dieťa som dostal od Ježiška pod stromček bicie. Túžil som vedieť hrať na bicích, preto som sa prihlásil na základnú umeleckú školu. No tam bolo podmienkou hrať na klavíri ako na primárnom nástroji. Postupne, ako sa mi začala hra dariť, mi klavír učaroval. Pri návštevách kostola sa mi čím ďalej tým viac začala páčiť hra na píšťalovom organe. Tak som to skúsil najprv na mojom digitálnom piane. Teraz už mám elektronický organ aj doma. V ZUŠ som popri hre na klavíri začal študovať aj hru na organe. Moja pani učiteľka ma veľmi dobre vedie, pod jej dohľadom pravidelne hrávam na svätých omšiach na píšťalovom organe.

 

K. D.: To, že túžiš hrať na svätých omšiach na klasickom píšťalovom organe, sa mi veľmi páči. A nielen mne. Je to mimoriadne dôležité, pretože v mnohých farnostiach je nedostatok kvalifikovaných organistov a tým trpí úroveň svätých omší. Je dôležité pripravovať mladých organistov, ktorí raz nahradia odchádzajúcu generáciu starších kolegov. Žiaľ, mnohí mladí ľudia, ktorí hrajú v detských a mládežníckych zboroch, si príliš zvykli hrať na digitálnych pianách a aj po dovŕšení veku dospelosti ostávajú verní svojim zborom, pričom pri mládežníckych svätých omšiach používajú len digitálne pianá. Takto by to podľa mňa nemalo byť. Čo na to povieš?

T. P.: Ja rád hrám aj na digitálnom piane, i keď píšťalový organ je iný „level“. Pre mňa je veľká česť hrať na píšťalovom organe, páči sa mi jeho zložitosť, monumentálnosť, je to také honosné hranie. Keď môžem na ňom hrať, je to splnený sen.

 

Nádejný organista Tomáš Popernik

K. D.: A ešte jednu vec si u teba vysoko cením. Mal som možnosť vidieť ťa pri jednej detskej svätej omši, pri ktorej si hral na digitálnom piane. Okrem mládežníckych piesní si však zahral aj piesne z Jednotného katolíckeho spevníka. Je veľká škoda, že na detských a mládežníckych omšiach nepočuť častejšie piesne z JKS. JKS je ušľachtilým dedičstvom Katolíckej cirkvi na Slovensku, ktoré obdivujú aj susedné národy. Podľa mňa by detské a mládežnícke spevácke zbory mali na každej svätej omši zahrať aspoň jednu alebo dve piesne z JKS. Súhlasíš s tým?

T. P.: Na detskej svätej omši používame na hru digitálne piano. Hráme na ňom mládežnícke piesne, ale aj piesne z Jednotného katolíckeho spevníka. Zloženie piesní určuje dirigentka, ktorá vedie mládežnícky zbor. Súhlasím, že aj na tieto omše patria piesne z JKS. Mne sú veľmi blízke.

 

K. D.: Čím chceš byť vo svojom živote? Aké povolanie chceš vykonávať?

T. P.: Zatiaľ neviem, aké povolanie chcem vykonávať. Baví ma veľa vecí, zaujímajú ma aj technické odbory, najmä súvisiace s hudbou, rád mám aj programovanie na robotike. Teraz mám najradšej hru na organe. Asi by som chcel ísť technickým smerom a zároveň by som aj hral v kostole na organe a v civilnom živote na klavíri.

 

K. D.: Ďakujem za rozhovor.