Pokrok?

 

Vlado Gregor

Veľa sa teraz hovorí o ohľaduplnosti voči ľuďom ináč orientovaným, pokiaľ to chceme povedať veľmi jemne. Pretože sa vyskytujú aj ľudia, ktorých hovorovo nazývame „exoti“ a v niektorých prípadoch tzv. pozitívna diskriminácia týmto ľuďom nepomôže, ale skôr uškodí, a žiaľbohu nielen im. Minimálne býva ich manifestovaná inakosť často veľmi nepríjemná.

Iste nikto nemôže za to, aký sa narodí, ani do akej rodiny sa narodí. Všetci vidíme aj veľa nezaslúženej bolesti. Pri živote a radosti nás drží viera, že Boh je dobrý. Dá sa predpokladať, že keď je dobrý, tak nám aj dobre radí. Berieme teda ohľady aj na tých najčudnejších ľudí. Ale berú oni nejaké ohľady na nás?

Veľa sa hovorí aj o tom, že sa máme riadiť pocitmi. Ale veď ani zvieratá sa neriadia len pocitmi, ale majú určité pravidlá, poriadok a hierarchiu, a kto ich naruší, zvyčajne na to tvrdo doplatí. Chceme byť horší a hlúpejší ako zvieratká? Čím sa teda majú ľudia, koruna tvorstva, riadiť? Pocitmi, alebo rozumom? Nevyzývam tu ku krutosti, ale bez poriadku a pravidiel sa časom úplne rozsype každé spoločenstvo. Všetci boli síce pozvaní na svadbu, ale neslušne oblečeného, ergo vulgárneho, človeka bolo treba vyhodiť von, aby svadobčanom nekazil náladu (porov. Mt 22, 10–14).

Buďme teda k tým „výnimočným“ tolerantní, milosrdní a ohľaduplní, ale uvedomme si, že vo svete neexistujú len ich záujmy a potešenia, ale je tu aj plno obyčajných, možno až „príliš  normálnych“ ľudí, sú tu deti, a vôbec, ide o udržanie dobrých mravov v takzvane obyčajnej a nenáročnej spoločnosti.

Presadil sa teraz vo Francúzsku, ergo matke všetkého pokroku, ústavný zákon o práve ženy na potrat. Ale kde sa podelo právo otcov na svoje dieťa? To uvádzam len par exemple, no myslím si, že aj tie ostatné paradoxy a problémy, ktoré som tu načrtol, stoja aspoň za zamyslenie. Mám totiž niekedy dojem, akoby už neplatil prísny Ježišov príkaz „neprispôsobujte sa tomuto svetu“, ale „prispôsobujte sa tomuto svetu, všetkým jeho nešvárom za každú cenu“.

Riadenie štátu a udržiavanie poriadku v ekonomike a politike nie je hra s guľôčkami, ako ani budovanie spoločenstva Cirkvi. Mimochodom, nedávno som sa dozvedel, že kardinál Achille Lienart sa pri organizovaní, a povedzme si na rovinu aj manipulácii, Druhého vatikánskeho koncilu riadil príkazmi svojej lóže. Priznal to až tesne pred smrťou. Nech je Pán k nemu a všetkým podobným milosrdný!

(Mene, tekel, fares! Odvážili vás a odmerali a zistili, že ste príliš, ba až hriešne ľahkí.)

RESURREXIT SICUT DIXIT! VOISTINU VOSKRES!

Vlado Gregor

 
::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).