Plukovník Ernst Bloch – syn židovského lekára v službách Hitlera

 

Karol Dučák

Adolf Hitler dosahoval v prvých rokoch druhej svetovej vojny významné vojenské úspechy. Zásluhu na tom mali paradoxne nielen čistokrvní Nemci, ale aj nemeckí vojaci so židovskými koreňmi, ktorí patrili k tomu najkvalitnejšiemu, čím Wehrmacht disponoval. Tvorili nezanedbateľnú silu vyše 150 000 príslušníkov Hitlerovej armády, z ktorých bolo podľa vtedajšej nemeckej terminológie približne 90 tisíc štvrtinových Židov, zhruba 60 tisíc polovičných Židov a 5 až 10 tisíc plných Židov, teda takých, ktorých obaja rodičia boli Židia. Bolo medzi nimi najmenej 21 generálov, sedem admirálov a jeden poľný maršal. Mnohí z nich pochádzali z rodín s dlhou vojenskou tradíciou. V rôznych konfliktoch – od napoleonských vojen, cez prusko-francúzsku vojnu až po 1. svetovú vojnu – bojovali ich pradedovia, dedovia a otcovia. Mnohí mali Železné kríže a dôstojnícke tituly.

Prirodzene, rozhodná väčšina príslušníkov Wehrmachtu so židovskými koreňmi sa voči národnosocialistickému režimu stavala s nevôľou, no armádu považovali za apolitickú. Milovali Nemecko, nie Hitlera. Ba čo viac, niektorí z nich boli presvedčení, že statočne bojujúc vo Wehrmachte dokážu nenávideným hitlerovcom, že Židia vôbec nie sú horší ako ostatní obyvatelia Tretej ríše a zaslúžia si byť nazývaní skutočnými Nemcami. A mnohí z nich to svojimi činmi naozaj dokazovali.

Príslušníci Wehrmachtu so židovskými koreňmi v mnohých prípadoch bojovali mimoriadne statočne a vo veľkom počte zomierali za Nemecko. Títo ľudia sa cítili Nemcami a chceli bojovať s nepriateľmi Nemecka. Boli presvedčení, že slúžiť v armáde ich vlasti nie je len ich povinnosťou, ale aj dôvodom na hrdosť. Mnohí z nich sa stali hrdinami v poľských a francúzskych kampaniach a dostali vysoké vyznamenania, pretože v boji preukázali statočnosť, a v mnohých prípadoch boli vážne zranení.

Sám Hitler uznal, že ich pre židovský pôvod nemožno vylúčiť z armády, pretože by to bola veľká nevďačnosť. Preto bol vytvorený špeciálny postup, v dôsledku ktorého mohol židovský vojak požiadať o Genehmigung (povolenie). V tomto prípade išlo o podmienečné povolenie zotrvať v armáde. A výnimoční šťastlivci mohli dokonca získať aj Deutschblütigkeitserklärung (v doslovnom preklade: prehlásenie o nemeckej krvi). Všetky žiadosti v tejto veci osobne posudzoval Adolf Hitler.

Väčšina vojakov Wehrmachtu židovského pôvodu o holokauste nevedela, avšak boli aj ľudia ako poľný maršal Erhard Milch, ktorý o vyvražďovaní Židov vedel a schvaľoval ho. Bol to fanatický nacista, ktorý svojou horlivosťou v službe nacistom prekonal aj mnohých čistokrvných Nemcov. Nebol však jediný.

Jedným z významných dôstojníkov so židovskými koreňmi, ktorí odviedli cenné služby nacistickej Tretej ríši, bol plukovník Ernst Bloch, vysokoškolsky vzdelaný muž, ktorý sa vyznamenal predovšetkým ako špión Abwehru. Aj keď bol mnohokrát vyznamenaný za svoje služby vlasti, v istých obdobiach svojho života čelil vážnym problémom, pretože podľa nacistickej terminológie bol Mischling (miešanec), alebo aj polovičný Žid, ktorý sa narodil ako syn židovského lekára Dr. Oskara Blocha a nežidovskej matky. V rodine sa síce židovstvo nepraktizovalo a Oskar Bloch konvertoval na kresťanstvo, avšak aj napriek tomu mal jeho syn Ernst Bloch počas nacistickej éry problémy pre svoj pôvod.

Ernst Bloch sa narodil 1. mája 1898 v Charlottenburgu pri Berlíne. Vo veku 16 rokov vstúpil do nemeckej armády k 132. pešiemu pluku v Štrasburgu a počas prvej svetovej vojny bojoval na západnom fronte. V roku 1915 bol vážne zranený a znetvorený na tvári v bitke pri Yprese. Priam zázrakom prežil a bojoval v ďalších bitkách až do skončenia prvej svetovej vojny.

V armáde ostal aj po vojne. Lákal ho Abwehr, nemecká výzvedná služba, ale spočiatku mal problém pre svoj židovský pôvod. S pomocou admirála Canarisa, ktorý nemeckej výzvednej službe velil, dostal Bloch v roku 1935 od Hitlera povolenie vstúpiť do Abwehru. Najprv bolo jeho pôsobiskom Oberkommando der Wehrmacht (vrchné velenie Wehrmachtu), kde bola jeho úlohou ekonomická spravodajská služba. Neskôr pôsobil ako vedúci oddelenia ekonomickej špionáže.

Bloch sa v roku 1939 zúčastnil invázie do Poľska a v ten istý rok vďaka svojej lojalite a podpore Canarisa dostal od Hitlera Deutschblütigkeitserklärung, v ktorom bolo výslovne uvedené: „Ja, Adolf Hitler, Führer nemeckého národa, týmto potvrdzujem, že Ernst Bloch je osobou nemeckej krvi.“ Tým bol Bloch oficiálne prehlásený za čistokrvného Nemca a mohol nerušene pokračovať vo svojej oddanej službe Hitlerovi.

Svoje výnimočné schopnosti preukázal Bloch pri záchrane chasidského rabína Menachema Mendela Schneersona, ktorý bol najznámejším predstaviteľom lubavičského chasidského hnutia. Na túto úlohu vybral Blocha sám admirál Canaris, ktorý sa snažil aj popri svojich chybách a nedostatkoch zachovať si v neľudskom nacistickom režime aspoň určitú mieru ľudskosti. Zážitky z poľskeho frontu, predovšetkým vraždenie nevinných civilistov, zvlášť Židov, ale aj rozbombardované mestá a dediny, Canarisom otriasli. Preto sa snažil aj v ohrození života robiť aspoň niečo užitočné a v rámci svojich možností pomáhať ľuďom. Práve Canaris vyslal do Vatikánu Dr. Josefa Müllera, katolíckeho právnika, ktorý sa stal spojkou medzi pápežom Piom XII. a nemeckým hnutím odporu, pokúšajúcim sa odstrániť Hitlera. Sám Canaris bol zasvätený do sprisahania proti Hitlerovi a všemožne kryl jeho aktérov, aj keď on sám sa priamo do žiadneho sprisahania proti Hitlerovi nezapojil. Nakoniec však bol v júli roku 1944 po neúspešnom atentáte na Hitlera zatknutý a neskôr, 9. apríla 1945, popravený.

Canarisovi sa však predsa len podarilo zachrániť aspoň časť ohrozených ľudí. Bol medzi nimi aj rabín Schneersohn, ktorý pred vojnou nestihol ujsť do bezpečia. Vďaka tomu, že sa ho Abwehr ujal, mohol byť tento významný židovský učenec zachránený. Vtedajší šéf oddelenia Abwehru pre hospodársku špionáž Ernst Bloch v roku 1939 našiel rabína Schneersohna vo Varšave a umožnil mu dostať sa na slobodu.

V roku 1943 sa Bloch (od roku 1940 v hodnosti podplukovníka) dobrovoľne prihlásil na východný front. Viedli ho k tomu narastajúce ťažkosti vo veci vyšetrovania jeho židovského pôvodu príslušníkmi gestapa. Bloch bojoval na východnom fronte a v auguste 1944 bol povýšený na plukovníka. No aj napriek tomu, že dostal od samého Hitlera Deutschblütigkeitserklärung ako tzv. čestný árijec, bol na rozkaz Himmlera odvolaný z velenia a preradený do Führerreserve, kde čakal na svoje ďalšie poverenie. Führerreserve bola veliteľská záloha, v ktorej sa ocitli velitelia, zbavení velenia v dôsledku zranení alebo pre obvinenie z neschopnosti.

Koncom januára 1945 bol Bloch úplne prepustený z Wehrmachtu a povolaný do Volkssturmu. Zahynul v bitke o Berlín 30. apríla 1945.

Syn židovského lekára Ernst Bloch ostane zapísaný v dejinách ako nacista. On a jemu podobní príslušníci nemeckého Wehrmachtu so židovskými koreňmi spôsobili nesmierne utrpenie obyvateľov mnohých krajín sveta, vrátane ich židovských súvercov. Na to nikdy nesmieme zabúdať.

 

Karol Dučák

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).