Veľká noc 2026

 

Ľudovít Košík

„Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ (Lk 23, 27–28)

„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna.“ (Jn 19, 25)

Počas Pôstneho obdobia prichádza jar a s jarou aj sviatky Veľkej noci, keď si pripomíname umučenie, odsúdenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista a oslavujeme jeho zmŕtvychvstanie. Táto udalosť poznamenala celé ľudské dejiny. Ľudstvo sa rozdelilo na tých, ktorí Ježišovo vzkriesenie z mŕtvych prijali a svoj život podľa vzoru apoštolov a jemu verných formovali, a tých, ktorí ho odmietli. Ježiš ako víťaz nad smrťou a hriechom aj dnes pozýva k životu s ním a pre neho, v radosti a nádeji.

V evanjeliových textoch sa stretáme s rozličnými postojmi ľudí k Ježišovi. Asi najnešťastnejší bol postoj jedného z apoštolov – Judáša, ktorý ho zradil. Peter ho zaprel, no potom to oľutoval. Ján, Mária a niekoľkí ďalší verní stáli pri ňom pod krížom. Pilát podľahol tlaku zástupu, podriadil spravodlivosť vlastným výhodám. Zmanipulovaný dav kričal „ukrižuj ho“. Väčšina ľudí si žila po svojom a Ježiš ich nezaujímal.

Aj dnes sme konfrontovaní s otázkou, aký postoj zaujmeme k Ježišovi. Jeho život na zemi nie je možné spochybniť. My sme mali šťastie, že sme sa narodili v krajine, kde kresťania boli vo väčšine. Nie je mi ľahostajné a bolí ma, že ich počet v súčasnosti klesá rýchlejšie než v rokoch násilnej ateizácie. Pritom nie je možné poprieť kresťanský spôsob života našich predkov. Dominantami našich miest a obcí sú katedrály, kostoly, kaplnky, kríže, sochy svätých. Viera dávala rytmus a náplň nášmu životu, hodnoty Mojžišovho zákona a Ježišovho evanjelia boli v minulosti záväzné pre väčšinu obyvateľov.

Dnes je to iné. Mnohí chcú žiť, ako im to vyhovuje. Potichu sa vytrácajú z kostolov, upúšťajú z tradičných kresťanských hodnôt a postojov, ktoré jediné sú základom pre plnohodnotný život. Komplikujú tak život sebe aj iným. Žiadne materiálne hodnoty totiž nemôžu urobiť človeka šťastným. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! (porov. Mk 8, 36).

Naši predkovia prežili aj ťažké obdobia nepokojov, biedy, nedostatku, a to vďaka silnej viere v Boha. Iste poznáme mnohé osobnosti, ktoré svoj život spojili s Kristom a pre neho prinášali obety a boli spokojní, radostní, často i v materiálnom nedostatku, chudobe, biede, jednoduchosti, skromnosti, pokore. Nič im nechýbalo, pretože žili to podstatné. Ježiša mali vo svojom srdci a On im postačoval. V nikom inom niet spásy... (porov. Sk 4,12).

Dnes nežijeme v hmotnom nedostatku, ale vo veľkom nadbytku. Po materiálnej stránke sa máme  veľmi dobre, a reptáme, chceme čoraz viac, namiesto toho, aby sme boli vďační a ochotní sa deliť. Otázka vzťahu k Bohu a k Ježišovi mnohých ani dnes nezaujíma. Zrada, nezáujem o Ježiša je príčinou mnohých zbytočných tragédií, nikomu nemôže priniesť šťastie, úspech, prosperitu. Táto otázka je podstatná! 

Nedajme si zobrať skutočný zmysel a podstatu Veľkej noci. Liturgické slávenia v našich chrámoch nám k tomu môžu veľmi pomôcť. Boh dáva človeku slobodu, ale každá voľba má svoje dôsledky. Veľká noc nám pripomína aj to, že smrť nemá posledné slovo. Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní odišiel na štyridsiaty deň do neba. No poslal nám Ducha Svätého a zostáva s nami vo sviatostiach, v Slove a v bratoch. Aj dnes máme plniť svoje poslanie tu na zemi, prijať Ježiša a nasledovať ho.

Milí priatelia, prajem Vám radostné a požehnané veľkonočné sviatky.

 

Ľudovít Košík

(Skalica, 2026)