Výpoveď

 

Ján Grešák

Michal meravo stál a premýšľal. Na okamih sa vrátil k udalostiam spred niekoľkých mesiacov.

„Michal,“ oslovil ho vedúci, „práve sme dostali novú súpravu; môžeme rozšíriť medzinárodnú prepravu. Od dnešného dňa ste diaľkovým strojvodcom.“

Nemohol uveriť toľkému šťastiu, ktoré sa na naňho usmialo. To znamená dve tisícky mesačne navyše. Doterajší mesačný plat jednoduchého rušňovodiča na všetko nestačil. Ale už je koniec trápenia. Deti budú môcť študovať a rodine zabezpečí aj väčší byt. Aj Andrea sa tešila, bola hrdá na svojho manžela. Vo firme pracuje šesťdesiat rušňovodičov, a vybrali si práve jeho...

No už zasa bol v myšlienkami pri tom, čo sa odohralo dnes ráno.

„Bohužiaľ, neosvedčili ste sa tak, ako som dúfal,“ povedal mu šéf. „Bola to skúšobná lehota. Myslel som, že to dokážete.“

Ten medzištátny transport trval dlhšie, ako sa predpokladalo. Michalovi spôsobovalo problém cudzojazyčné značenie trate a stalo sa, že sa súprava vykoľajila. Nedošlo síce k ničomu mimoriadnemu, ale prešetrovaním sa zistilo, že sa tak stalo jeho nedopatrením.

„Takže znovu prevezmem vnútroštátnu prepravu?“ opýtal sa nesmelo.

„Vďačne, keby to bolo možné,“ odpovedal vedúci, „ale, žiaľ, vašu starú súpravu sme už dali inému rušňovodičovi. A momentálne nemáme nič voľné. Iba ak by ste chceli pracovať v depe ako pomocný robotník. Pravda, bez akýchkoľvek príplatkov k stanovenej mzde.“

Odišiel bez odpovede. Vychádzal zadným vchodom, aby ho nik nevidel. Blúdil ulicami celé hodiny. Myslel na ženu a rozprával sa sám so sebou. Uvažoval nad každou vetou, ktorou doma začne. Svoju ženu má rád, nesmie jej spôsobiť bolesť, aby sa zaňho hanbila, aby sa sužovala. Nie, nemôže povedať, že bol prepustený, pretože zlyhal. A čo bude s väčším bytom, ktorý si vzali? A čo so životnou poistkou, ktorú hneď zvýšil, len čo začal viac zarábať? Stále myslí na Andreu a na to, ako to bude dnes večer u nich vyzerať, keď sa ho opýta:

„Rozprávaj, Michal, ako bolo na cestách?“ A on povie, že zajtra tam už nemusí ísť.

Rozhodol sa, že dnes svojej žene nič nepovie. Zajtra pôjde do práce ako každé ráno a celý deň si bude hľadať nové miesto. Nežičliví kolegovia a škodoradostní susedia však už stihli doniesť správu jeho žene.

Večer sa Michal s uboleným srdcom vracal domov. Andrea ho chytila za ruku a riekla:

„Michal, dnes som sa o teba tak veľmi bála. Ja už to nevydržím, keď viem, že si stále na cestách s takým dôležitým nákladom. Prosím ťa, urob mi radosť a pohľadaj si nejaké iné miesto. Aj za cenu toho, že sa budeme musieť uskromniť. Tú väčšiu izbu v byte som dnes prenajala. Prepáč mi to a nehnevaj sa na mňa...“

 

Ján Grešák

::

Z tvorby autora:

Jazdec

Umelá inteligencia verzus prirodzená hlúposť