24. júla 2010

Je človek dobrý?

(Hosťovský priestor)
Človek je tvor rozporuplný. Je aj idealistom, aj živočíchom zároveň. Niektorí obdivujú idealistu, iní zase uznávajú živočícha vo forme správneho chlapíka alebo správnej baby. Na jednej strane vidíme idealistu s jeho zádumčivosťou, sebapodceňovaním a sebaobviňovaním a na druhej strane zase živočícha s jeho priebojnosťou, elánom a sebauznávaním. Obidva extrémy majú svoje chyby aj svoje klady. Idealista by si mal uvedomiť, že nielen môže, ale je aj povolaný niečo dokázať. Živočích si zase musí uvedomiť, že nie okolo neho sa točí vesmír. Veď je závislý od otca, matky, príbuzných, priateľov, kníh, filmov, rozličných príhod...
Človek má zaprieť sám seba, vziať svoj kríž, a tak prísť na správnu cestu. Čo však, keď nijaký kríž na sebe necítime, keď sa pokladáme za niečo či už lepšie, či už dokonalejšie, či už originálnejšie, alebo aspoň za niečo inakšie ako druhí? Treba sa len snažiť a prosiť o to, aby sme prišli na to, že náš rodinný príslušník či priateľ je často lepší ako my a že bez týchto ľudí by sme nielenže neboli takí extra, ako sa cítime, ale vôbec nijakí by sme neboli.
Prosil ma kamarát, či by som preňho neukradol Nietzscheho „Vôľu k moci“. Neurobil som to. Neurobil by som to totiž ani pre seba, lebo v jednej veci som nadobudol absolútnu istotu, totiž v tom, že nikto mi nedá záruku, že ja z tej knihy vyťažím viac ako niekto druhý. Okrem toho tá kniha je už aj tak dávno ukradnutá. Prosili ma viacerí „zobrať“ knihy (robím v knižnici). Všetky, až na pár výnimiek, boli pokradnuté. Dúfajme, že tí, ktorí ich zobrali, alebo si ich dali zobrať, sa z nich poučia.
Veľa spoločných vlastností ľudí spája, ale veľa ich aj diferencuje. Každý z nás má počas života rozlične vyvinuté chute a nie každý má rovnaké a rovnako veľké potreby. Preto treba aj k posudzovaniu ľudí pristupovať diferencovane. Nemôžeme si však namýšľať, že tieto diferencie a nuansy dokážeme presne rozlíšiť. Preto môžeme síce ľudí posudzovať rôzne (tomu sa nedá vyhnúť), ale odpustiť im treba rovnako, nech by sa už previnili alebo ublížili nám hocijako.
Ak sa nám zdá, že je niekto horší a hlúpejší ako my, nie je to dobre. Ak sa nám zdá, že je niekto lepší a múdrejší ako my, je to dobrý pocit. A aby bol niekto druhý taký istý ako my, to sa našťastie nestáva.

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor. Úryvky z jeho rozsiahleho diela Svedectvo času uverejňujeme na pokračovanie.

Súvisiaci príspevok: Rozhovor s Vladom Gregorom

1 komentár:

  1. Náš veľký mysliteľ Ladislav Hanus napísal, že prvou úlohou kultúry je formovať slobodného človeka a cez neho slobodný svet... Človek je podľa neho komplexnou jednotou tela a ducha...

    K podstate ľudskej slobody patrí rozumnosť: skutky, aby boli slobodné, musia byť uvedomelé a uvážené. Keď teda vypovieme, podľa Hanusa, že človek je bytosť tvoriaca kultúru, vypovieme zároveň, že človek je mravná bytosť, ktorú zaväzuje mravná norma.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.