27. júla 2010

Vincent van Gogh – život a dielo

Ingo F. Walther: Van Gogh
Praha, Nakladatelství Taschen a Slovart 2002

Po silnom zážitku z filmovej drámy Žltý dom, ktorá polodokumentárnym spôsobom zachytáva posledné obdobie života Vincenta van Gogha (s dôrazom na jeho spoločný pobyt s Paulom Gauguinom v juhofrancúzskom mestečku Arles), som neodolal a hneď som sa začítal do knihy o tomto maliarovi (čakala na mňa neprečítaná v domácej knižnici).
Vincent van Gogh (1853–1890) je dnes všeobecne považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov v dejinách výtvarného umenia. Jeho obrazy sa predávajú za milióny. Za svojho života sa však uznania nedočkal – práve naopak, stále ho sprevádzali neúspechy, odmietanie a nepochopenie.
Domnievam sa, že kľúčovým momentom v jeho tragickom osude (duševná choroba, sebapoškodenie, samovražda) je jeho odmietnutie kresťanstva (neskôr i socializmu) a vytvorenie si nového náboženstva; ako píše autor monografie na strane 15, Goghovo „nové, výhradní náboženství se jmenuje umění“. Umenie má síce veľkú moc, ale samo osebe nedokáže spraviť človeka šťastným a nemôže ani bezo zvyšku naplniť jeho život.
Publikácia je bohato farebne ilustrovaná a pritom cenovo dostupná, približuje záujemcovi maliarov život i jeho dielo, dopĺňajú ju citáty z Goghovej korešpondencie a v závere prehľadné encyklopedické zhrnutie. Vincent van Gogh dával do popredia individuálny výraz, citovosť a expresivitu, jeho inšpiratívne dielo vyrástlo z talentu, usilovnosti, zaujatia, vášne, ale aj z bolesti – v liste svojmu bratovi raz napísal: „Trpět, aniž by si člověk stěžoval, to je jediná lekce, které se musíme v životě naučit.“

6 komentárov:

  1. Zaujímavé. Vytváranie dodatočných životných teórií, spájať dokonca i nespojiteľné sa dá. Čas možno ukáže pravdu, alebo je zahmlí aktuálnymi okolnosťami.

    Podmieňovať neúspech v živote nedostatkom náboženského presvedčenia je nepresvedčivé. Naviac, ak dotyčný vyznáva iné náboženstvo - teda tu tak označované umenie...

    Každé bezvýhradné zaujatie je silným spotrebičom ľudskej energie, narúša súlad a proporcie života, prináša v konečnom dôsledku disharmóniu namiesto uspokojenia.

    Zaujímavým by bolo hľadanie súvislostí medzi kvalitou, napríklad umenia a životným štýlom, či jeho úspešnosťou. Je celkom logické, že nevšedné dielo sa rodí v nevšednom duchu a časti i v nevšednom čase a okolnostiach...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. K tomu "A" patrí aj "B" - nepodmieňujem úspech či neúspech človeka (na tomto svete, z ľudského hľadiska) stupňom jeho náboženského uvedomenia; poukazujem na to, že umenie by nemalo byť tým jediným a prvoradým v živote človeka (tak ako ani trebárs šport alebo cestovanie či iná záľuba); všetko má mať svoje správne miesto - aj keď, veľké dielo si nepochybne vyžaduje aj istú dávku tvorivého nepokoja...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Perfektne si to "B" doplnil. V podstate si neodporujú tieto "A" a "B", len to vyjadrujú iným spôsobom. Veď práve v tom je slobodná vôla človeka, že niekto si zvolí jednoduchú stredne vyváženú cestu a iný tú namáhavú i s odriekaním sa všednosti a s energiou nasmerovanou na jeden konkrétny smer.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tu sme možno pri koreni veci (sporu): podľa mňa slobodná vôľa nie je cieľ, ale prostriedok (na dosiahnutie niečoho).
    Ako napísal v jednej svojej básni Rudolf Dobiáš - sloboda môže byť darom i zmarom...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Problém, ťažkosť, otázka je, prečo sa človek otvára, vrhá, prahne po neznáme, objave, inakosti, výnimočnosti, naplnení... alebo ako to dohromady jednoducho profánne pomenovať - celistvosť? To slovo môže v sebe zahŕňať všetky hodnoty ako zdravie, šťastie, spokojnosť, úspech, hľadanie i nájdenie, cestu i métu. Všeto, okrem oveľa väčšej oblasti, priestoru, predstáv, možností, ktoré nás presahujú.

    Akoby odpoveďou je - preto, lebo sme tak boli stvorení.

    Prijať to a "logicky" podľa toho orientovať svoj život nás oslobodzuje od tráum intelektuálov či umelcov, keď sa im kedy-tedy zrúti ich svet, ktorý s toľkou námahou budovali (čoby "nadstavbu" nad "obyčajným" svetom); alebo aj tráum "obyčajných" ľudí, keď zlyhajú, neuspejú, ochorejú, strácajú, nenachádzajú...

    Záleží od nás, ako nasmerujeme svoj život - teda súhlasím, aj keď z trocha iného pohľadu - máme slobodnú vôľu... (a trauma slobodného je byť slobodný od slobody)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Peter, súhlasím - rozumiem tomu tak, že človek je najslobodnejší vtedy, keď je slobodný aj od slobody; a z toho mi tiež vyplýva, že k slobode v pravom význame slova neoddeliteľne patrí sebadisciplína.

    Wabt,uvedomujem si rozdiel medzi teóriou a životnou praxou - vyplýva už z toho, že naše poznanie vychádza z minulosti, ale kráčať môžeme len do budúcnosti... V tom sa asi zhodneme.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.