8. októbra 2010

Nedogmatická úvaha o dogmách

(Hosťovský priestor)

„Na počiatku bolo Slovo“ (Jn 1,1) a je to iste pojem vznešený a možnosť tvorivosti je bez abstrakcie, plánovania a vytvárania určitých pravidiel a zásad asi ťažko mysliteľná. Slová, slová, slová... Akú radosť vedia spôsobiť, ale aj aký žiaľ, nakoľko vedia byť špecifické a nakoľko aj pol slova v danom kontexte vie zmeniť osudy jednotlivcov aj celých národov!
Šermuje sa s pojmami „demokracia verzus diktatúra“ alebo „sloboda kontra rozkaz“. Skúsme si ich aspoň približne vymedziť, pretože uznávam, a mali by si to uvedomiť všetci teoretici, že takéto a podobné pojmy jednoducho nie sú definovateľné a s konečnou platnosťou určiteľné. Je iste potrebné sa o to pokúšať a hľadať formulácie, ktoré by sa svojou určitosťou približovali definícii rýchlosti svetla alebo absolútneho mrazu, ale je otázka, či sa to dá. Vlastne by sme mohli povedať, že v našom náboženstve, teda v Kristovom učení, postavenom na prorokoch a budovanom na apoštoloch, je celkom jasne a definitívne vyjadrené, že sa to nedá. Ak niekto tvrdí, že má taký jasný zrak, že ho rozjasní všetkým ostatným a to už v týchto pozemských pomeroch, tak sa rúha a nepochybne hreší proti Duchu Svätému. Tým najhorším nedostatkom, ktorý je aj najhorším spôsobom škodlivý a ničiaci je totiž pýcha, zneuznanie a negovanie našich ľudských hraníc v tomto smere.
Vrátim sa ku konkrétnemu vymedzeniu vágnych pojmov demokracia a diktatúra. Ide totiž o to, že pojem demokracia stráca pri určitom stupni neporiadku akýkoľvek zmysel. Po roku 1989 padol jeden veľmi zlý a rúhavý systém, jeho pád bol veľký a zdalo sa, že následky jeho pádu veľké nebudú. Akoby sme zabudli, že „kto seje vietor, zožne búrku“ (Oz 8,7). A tá búrka tu je a lomcuje značným percentom obyvateľstva. Nech bol minulý systém akokoľvek zlý a opovážlivý, vybudoval si určité zábrany a kontrolné systémy. Tieto sa zrútili, s vaničkou sa vylialo aj dieťa a máme tu z týchto dôvodov takú mieru neporiadku a nestability, že sa o tom boja ľudia aj rozprávať a domýšľať to do konca. Hovorí sa tu o samospráve regiónov, o práve na štrajk, o boji proti korupcii a klientelizmu... a podobné frázy sa na nás sypú v jednom kuse. Systém jednej strany a jedného generálneho tajomníka bol iste zlý a v maximálne možnej miere zneužiteľný, tým viac, čím viac platil princíp ich neomylnosti. Ale nemožno tým povedať, že sa treba prestať snažiť o jednotné a prehľadné pravidlá a o maximálne jasný systém kontroly a s ňou súvisiacich nepodmienečných trestov. Ak nad tieto „abstraktné“ pravidlá a zákony nadradíme v prílišnej miere „konkrétnu“ moc peňazí, systém stráca stabilitu a rúti sa do katastrofy, či už regionálnej alebo globálnej.
Vôbec tu totiž nejde len o tento náš „kurník“. Mnohí ma totiž apriórne podozrievajú z nacionalizmu, hoci často nie sú k nášmu národu zďaleka tak kritickí, ako občas zvyknem byť ja. Všetko však musí mať svoju mieru, pretože „taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda trúsi“. Nejde tu len o národný rozmer, do vlastného“ sa dá špiniť v rozmere úzko rodinnom, ale aj nadnárodnom, straníckom konfesionálnom, skupinovom, ba aj svetovom.
Čaruje sa tu so slovíčkami „korupcia a klientelizmus“. Ale, milí moji, ak sa prestanú rodiny, priatelia a známi navzájom podporovať a milovať, padne nám celá ľudská civilizácia! Zase tu ide o otázku vymedzenia a miery a o to, nakoľko sa je schopný štát, národ, firma, vláda, strana či iné zoskupenie postarať o tých, ktorí do ich „záchranných a podporných pavučín“ akosi nepatria. Pretože ak sú tieto „pavučiny“ príliš slabé a príveľa ľudí je mimo nich, tak sa nevyhnutne roztrhnú.
Hovorí sa o subsidiarite a samostatnom rozhodovaní o svojich veciach v rámci regiónu alebo podniku. Ale neboli aj socialistické národné výbory a tzv. „revolučné“ odbory o niečom podobnom a skutočne vôbec nefungovali? Čo ich naozaj robilo nefunkčnými bol systém jednej strany. Ale systém viacerých strán, ktorý je len maskou pre bezohľadnú moc peňazí a iných majetkov, robí tieto inštitúcie ešte zbytočnejšími a nefunkčnejšími. Ak padne kontrola a ak chudobný stratí právo ozvať sa a reálne sa postaviť proti bohatým a mocným, môže to byť ešte beznádejnejšie, ako stavať sa proti straníckemu monopolu a diktátu. Nebudem uvádzať ilustračné príklady, vstaňte od písacích stolov a počítačov, choďte medzi ľudí a dozviete sa ich dosť.
Systém vlády jednej strany a vodcovský princíp už má napísané svoje „mene, tekel, fares“. Ale kedy to budú mať napísané aj ľudská bezohľadnosť, zámerné zjednodušovanie, kamufláže a manipulácie, opovážlivosť a pýcha? Myslím, a som pevne presvedčený, ba som dokonca skúsil, že je to tak, že to mene, tekel, fares pre opovážlivcov už napísané bolo a to v najplnšej miere práve samotným Kristom. Bolo však už pred ním a On prišiel tento nepísaný zákon len naplniť a je aj po ňom, pretože on sám nám predikuje možnosť rozvoja v podobenstvách o talentoch a horčičnom zrne a v jasných slovách o účinkoch Ducha svätého. „Skúste a presvedčte sa, že Pán je dobrý“ (Ž 34,9).
Zvlášť Katolícka cirkev je často obviňovaná zo slepej viery a z presadzovania „skalných“ a nezmyselných dogiem. Všetky dogmy a naveky ustanovené pevné pravidlá sú len kulisami, ktoré na chvíľu zakrývajú to, čo netreba vidieť a čomu nie každý môže hneď a dobre porozumieť.
Bolo vyhlásených viacero dogiem, ktoré sú zo strany tých „racionálnejších“ veľmi spochybňované, ich logika a rozum sú totiž omnoho pevnejšie ako ich citovosť, citlivosť, pokora a odovzdanosť. Sú to vlastnosti typicky ženské, ale bez nich naše mužské „ego“ a naše väčšie mozgy pochopia toho veľmi, veľmi málo a ešte k tomu zle. Ideály čistoty, neomylnosti, vykúpenia a podobné termíny sú kulisami, ktoré sú kritizované a kritizovateľné, ale čo dáme ľuďom miesto nich? Nie sme ochotní veriť v Spoluvykupiteľku, ale často sme schopní uveriť, že naše veľmi múdre spochybňovanie všetkého vykúpi všetkých, a to dokonca všetkých naraz a spolu.

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor. Výňatky z jeho diela Svedectvo času uverejňujeme na pokračovanie.

1 komentár:

  1. Napriek odvolávkam na Bibliu a Krista (alebo preto?), má táto úvaha racionálne ľudské jadro, založené na skúsenosti, aplikovateľné na vyššiu úroveň reality.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.