21. decembra 2010

Život je balans na akejsi hrane; vie aspoň zdroj života, čo sa stane?

(Hosťovský priestor)

Život a vnímanie okolitého sveta môže byť krásnym zážitkom, ale zároveň čimsi až príšerne nevypočítateľným a neistým. Aké to má praktické dôsledky ?
Je jasné, že na tejto konečnej zemeguli môže v pokoji a pohode prežívať len určitý počet ľudí a neexistuje čosi také, že nás tu bude stále viac a stále sa budeme mať lepšie. Ľudia však akosi nemôžu uveriť, že to tak je, a už vôbec sa nedokážu s takouto samozrejmosťou zmieriť. Preto sa stále básni a mýtizuje o beztriednych spoločnostiach, tisícročných ríšach a o možnom raji na zemi. Je to trochu vzdialené od Kristovho realizmu, ktorý otvorene hovorí, že chudobných vždy budeme mať medzi sebou a že občas prídu časy, keď budú blažené loná, čo nerodili a prsia, ktoré nedojčili...
Je to iste trochu smutné a azda nevhodné, že takéto myšlienky mi napadajú práve v krásnom vianočnom čase, v čase radosti z príchodu niečoho naozaj zásadne nového. Je to možno dané tým, že práve teraz žijeme v čase veľkej neistoty a máme pocit, že "sláva Bohu na výsosti" síce stále funguje, ale miesto "pokoja ľuďom dobrej vôle" sa vo zvýšenej miere vyskytuje nepokoj a stres. Po obmedzení počtu pracovníkov z príkazu našej šetriacej vlády musíme teraz dva týždne z troch robiť do večera, z čoho máme ako uvedomelí budovatelia kapitalizmu veľkú radosť...
Je to skrátka v tomto slzavom údolí tak, že populačné prebytky a premnožené pahltné ústa sa nejakým spôsobom "eliminujú" a občas doslova likvidujú. Metódy môžu byť kruté a krutejšie, okaté a okatejšie, plánovanejšie a improvizovanejšie, milosrdnejšie a nemilosrdnejšie, veľmi bolestivé a menej bolestivé. Myslím, že práve o to ide a je prednosťou demokracie a skutočného, pravdivého a úprimného náboženstva, že sa snažia tie nevyhnutné bolesti aspoň trochu ofukovať a zmierňovať, že chcú dávať aspoň akú-takú konkrétnu nádej do neistej a nekonkrétnej budúcnosti.
Je iste rozdiel riešiť deficit blahobytu pre všetkých nezamestnanosťou, drahými bytmi a do neba volajúcou nerovnosťou, alebo riešiť to absolútnou diktatúrou nedotknuteľnej vrstvy, koncentrákmi, gulagmi a maximálnym uľahčením potratov a rozvodov. Žiaľbohu, je to tak, že obe metódy sa prelínajú a vždy doplácame na to my, ktorí sa snažíme žiť pravdivo, bez protekcií a bez falošných istôt získavaných veľmi často na úkor druhých. Často nám teda naozaj ostáva len nádej a modlitba, ktoré nám trochu zmierňujú bolesti z pravidelného padania na hubu.
Tvrdím to v podtexte všetkých svojich úvah už od roku 1978, že hlavnou úlohou pravdivých Kristových nasledovníkov je vidieť tieto veci reálne a neustále sa snažiť podľa slov proroka "potešovať ľud môj". Samozrejme, odkrývaním skutočného stavu vecí, konkrétnou pomocou a milosrdným ofukovaním konkrétnych rán, nie maľovaním na ružovo a kázaním z pozície sily a hlúpej ignorancie skutočných problémov tých ozaj skutočných a ozaj obyčajných ľudí.
(Vianoce 2010)

Autorom príspevku je filozof a publicista, spolupracovník PriestorNetu Vlado Gregor.

Súvisiaci článok: Rozhovor 2+2: Vlado Gregor.

2 komentáre:

  1. Všetko pramení z lásky, aj viera aj nádej. To je ten zdroj života. A láska je o tom, že človek nie je sám a ona plynie spolu s vierou a nádejou. To myslím všeobecne, ľudsky v pozitívnom i negatívnom garde. Všetko ostatné je nadstavba, všetko ostatné je nevypočitateľné a to je život. Našťastie je to tak.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Našťastie je to tak - k životu patrí aj tajomstvo...
    Wabt, vďaka za pekný komentár.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.