Vždy sa nájdu ľudia, ktorým chutí boj. Aj taký boj, v ktorom ide o život. Zdá sa, že ľudstvo nevie žiť bez vojny. Paradoxne, vojenské ťaženia bývajú často vydávané za cestu k mieru, spravodlivosti, slobode...
"Bitka Západu o Líbyu mala byť pôvodne spravodlivá vojna. Nakoniec sa však zvrhla na vojnu o korisť. Vo vzduchu ´bezletovej zóny´ cítiť staré koloniálne pudy veľmocí."
(Dag Daniš v článku Vojna o korisť; Hospodárske noviny, 22. marca 2011)
Žiaľ, v očiach arabského (moslimského) ľudu sa násilnícke chúťky Západu spájajú s kresťanstvom. Pritom súčasná politika týchto štátov nemá s kresťanstvom takmer nič spoločné. Ako často trpia nevinní!
Ľahké je zaútočiť, ľahké je ublížiť, cesta k zmiereniu však býva spravidla veľmi dlhá a náročná. Ale niekto zrejme o zmierenie a pokoj ani nestojí.
Vojna musí byť, aj keby na chleba nebolo. Kedysi nás vojaci učili, že k začatiu útoku je potrebná aspoň 5 násobná prevaha. Dnes sa vojna začína zásadne len pri absolútnej prevahe útočníka. Vlastne to už ani nie sú vojny, len policajné zásahy proti neposlušným, ale v ohromne zväčšenej mierke. Človek potom musí logicky fandiť slabším, aj keď to nemá žiaden praktický význam, lebo aj spravodlivosť diktujú víťazi...
OdpovedaťOdstrániť