- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. júna 2012

Cesta, pravda, život

(Úvaha Vlada Gregora)

Žime dokonale, myslime globálne,
ale občas sa voči sebe správajme aj milosrdne a reálne

Celý život sa snažím bojovať proti čierno-bielemu videniu sveta a je to naozaj sizyfovská práca. Stále sa totiž, aj v teoretickej rovine, hľadá nejaká spoločná filozofia, alebo náboženstvo, ktoré by viac eliminovali zlo, ako tie ostatné. Tak ako kedysi, tak aj teraz, je mi oporou s vierou prežívané kresťanstvo. Možno aj niekoho z kléru hnevá, že sa pletiem do vecí, do ktorých mi nič nie je a nemám na to potrebnú kvalifikáciu, ale, milí moji, je to momentálne tak, že o situáciu a smerovanie Cirkvi a ľudstva si možno väčšie starosti robíme my laici, ako poverený a vybraný klérus. Pretože my lepšie vidíme a cítime to donebavolajúce ponižovanie a manipuláciu tých akože obyčajných a produktívnych ľudí, tej síce občas reptajúcej, ale hlavne makajúcej masy, ktorá živí všetkých ostatných.

Píšu a presadzujú sa všelijaké traktáty a manifesty, ale ide väčšinou len o krajšie či lepšie sformulované konštatácie daného úbohého stavu. Ťažko tieto produkty nazvať filozofiou, lebo filozofia hľadá v prvom rade príčiny danej situácie a v druhom rade hľadá cesty k náprave a vylúčeniu slepých uličiek. To horeuvedené čierno-biele videnie je v nás zakotvené možno až geneticky, celé veky bola dobrá naša tlupa a náš kmeň, v opozícii proti všetkým ostatným. Každý, kto tvrdil niečo iné a hovoril o bezpodmienečnej spolupráci, tolerancii a odpustení, riskoval život.
Keď sa zamyslíme nad našou históriou, kedy sme sa mali materiálne najlepšie? Horribile dictu, strašné povedať, ale práve za Slovenského štátu a v období normalizácie. Vo veľkej miere to bolo dané tým, že ľudia sa zomkli, viac si pomáhali a oficiálne zákony a predpisy boli viac-menej na posmech a všemožne sa obchádzali. Práve v týchto časoch boli možno aj v dobrom smere potláčané ambície tých príliš nenásytných a nenažraných. Skutočne sa nedá nájsť cesta k všeobecnému dostatku reálnou toleranciou, odpúšťaním a vzájomným milosrdenstvom? Hádam v tomto spočíva aj podstata Kristovho posolstva. On hľadal a nachádzal podporu práve u ľudí naspodku, nie u učencov a farizejov, u tej elity, ktorá sa varila vo vlastnej bezstarostnej šťave a vymýšľala nereálne recepty a neustále reformy, ktoré si na vlastnej koži odtrpeli väčšinou tí istí ľudia! 
Skutočná filozofia a skutočné náboženstvo teda musia brať do úvahy hlavne tieto reálne a momentálne trápenia a občas zostúpiť z nadoblačných výšin hľadania tej najdokonalejšej a najstopercentnejšie fungujúcej spoločnosti a hospodárskeho mechanizmu. Vtipy o týchto stále modernejších babylonských vežiach sa neustále opakujú a je čudné, že toľkí múdri a svätí ľudia to tak málo registrujú...
Náboženstvo a kresťanstvo zvlášť teda nie je nejaká starina, nejaký súbor predpisov, ktorý zakrpatel a prestal sa vyvíjať, naopak, je to jediná cesta k reálnej náprave, a Kristus je skutočne cesta, pravda a život, ako to sám o sebe hovorí. K jeho nasledovaniu ale nestačí byť múdry, vzdelaný a elitný. Naopak, treba vedieť zažívať trpkosť, bezvýchodiskovosť a nevyhnutnosť hanby a kompromisov u tých najponižovanejších a najukrivdenejších. Ak sa príliš od tohto smeru odchýlime, aj v tých najpriaznivejších a najbohatších pomeroch vedieme svoje, hoci aj to najhviezdičkovejšie spoločenstvo, cestou do pekla.
Sapienti sat - múdremu stačí. Alebo zasa nie?

Autorom príspevku je Vlado Gregor. Prečítajte si aj rozhovor s autorom:
Pasia z hľadania pravdy.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.