Čítam, čítaš, čítame (6)

Anketa o knihách a čítaní

:: Ako vnímate problematiku literatúry a jej spoločenskej percepcie? Čo pozoruhodné ste čítali, čítate, prípadne chcete čítať? Ktoré knihy vás zaujali? Máte svojich obľúbených autorov?

Odpovedá Jozef Javurek – publicista, bloger:

Mám rád otázky týkajúce sa literatúry a čítania kníh. Po absolvovaní určitej dĺžky života sa čitateľ kníh a intelektuál v jednom dosť často presúva na druhú stranu a stáva sa z neho spisovateľ. To ešte neznamená, že musí vydať knihu, či už v klasickom vydavateľstve, alebo prostredníctvom internetu. Z tohto pohľadu sa raz môže z každého stať spisovateľ. Výnimkou z tohto humorného pravidla sú tí, ktorí píšu, lebo musia, pretože majú talent...

Spoločenská akceptácia a prijímanie literatúry v tejto ére dostáva na frak. Teda len v tom zmysle, ak za literatúru považujeme to, čo je napísané na papieri. Istý druh literatúry dostáva internetové krídla a žije len tak vo vzduchu. Ani to nie je bez problémov, lebo ako všade, aj tu nastáva problém hodnoty. Kto to zaplatí? Tak sa okľukou dostávame k reklame. Tá je v dnešnej dobe zdanlivo liekom na všetky neduhy. Bohužiaľ je to len placebo a lieči zdanlivo, lebo je začarovaná. Neprináša žiadnu "pridanú hodnotu", je len pridaným nákladom k cene.

Vráťme sa však k literatúre vo forme knihy. Súčasná spoločnosť berie literatúru a knihy na vedomie, lenže zároveň sa v literatúre odohráva akási globalizácia, ktorá by sa dala nazvať "bestselerizáciou". Prebieha posun hodnôt, otázkou je či správnym smerom. Existuje literatúra, ktorá má ohlas na celom svete, či už oprávnene alebo nie – a existuje literatúra okrajová, lokálna, ktorá nutne nemusí byť menejcenná, niekedy práve naopak, nájdu sa skvosty.

Občas sa stretávam s tým, že nie všetko, čo je "bestseller", je kvalitné. Zvyčajne taká literatúra býva okrem "best" predávania, aj "best" čitateľná, ale to je hlavne dôsledok dobre odvedeného remesla. Do toho remesla vstupuje aj znalosť psychológie čitateľských más a tým sa "bestselerizácia" približuje k reklamným trikom.

Dosť bolo mojich naivných teórií o svetovom obchode s literatúrou, poďme k veci. Čo pozoruhodné som čítal, čítam alebo chcem čítať? To je tak široká otázka, ako keby ste sa ma opýtali, čo pozoruhodné človek za 70 rokov života zažil. Skúsim to teda zúžiť na svoj aktuálny stav, lebo ako tu už niekto napísal, osobný vzťah ku knihám sa v životných obdobiach mení a vyvíja.

V súčasnosti na sebe pozorujem, že najradšej čítam knihy s históriou, teda také, čo sa ku mne dostanú špecifickou cestou. Napríklad, keď mi niekto knihu daruje, alebo ju niekde len tak uvidím, či o nej čítam zvláštnu recenziu. Zvláštne je, že knižné obchody sú dnes preplnené knihami, takže ísť do predajne bez konkrétneho zámeru je takmer nemožné, čitateľ je zavalený množstvom farebných obálok, rôzne hrubých kníh. Aj tak sa mi občas podarí náhodne objaviť niečo pre mňa prekvapivé. Tak som sa dostal napríklad k sonetom Daniela Heviera, alebo k Cigánke od Janette Maziniovej.

Zvláštnou históriou sú aj knihy, ktoré sa ku mne dostávajú v rámci "reading copies". Tam si nevyberám sám, ale čítam takpovediac z povinnosti. Má to svoje pozitíva, získavam širší pohľad na literatúru tak, že prečítam aj to, k čomu by som inak hádam ani nedospel. U takého čítania prevláda aspekt hodnotenia a porovnávania, ale aj zamýšľanie sa nad pohnútkami tvorcov z rôznych koncov sveta a z rôznych kultúr. Zamýšľam sa nad cestami, ktorými sa uberá literatúra, nad tým, ako čitateľský záujem formuje knihy a ako knihy spätne deformujú čitateľský záujem.

Nemám obľúbených autorov, ktorým by som dával prednosť. Beriem ich takých, akí sú podľa dojmov z ich kníh. Rád by som tu ale spomenul básnikov, ktorým začínam trochu rozumieť, lebo aj poézia patrí do literatúry, má tam ťažšiu, ale o to vznešenejšiu úlohu. Už som spomenul Heviera, pridám ešte Rúfusa a najnovšie som objavil Rudolfa Dobiáša. Z mladých ma fascinovala malá zbierka básní Evy Leškovej, aj mysliteľská poézia Dany Janebovej a mnoho iných.

Z veľkej literatúry si v dobrom spomínam na príbeh Rudolfa Slobodu a jeho Rozum. Nechcem túto otázku ďalej rozoberať, musel by som dlho menovať, vlastne  všetkých, ktorých knihu som čítal s hlbokými dojmami. Nepohrdnem ani tou "best" svetovou literatúrou na pobavenie, napríklad Dan Brown a podobne. Svetovú klasiku som čítal v mladosti, možno by bolo dobré sa k nej vrátiť, ale je tu toľko nových literárnych podnetov, že k návratom sa človek ťažko odhodláva.

Toľko moje postrehy ku knihám. Myslím si, že myšlienka papierovej literatúry žije a bude ešte dlho žiť. O kvalite literatúry by sa dalo diskutovať, ale otázka kvality je v literatúre veľmi široký pojem a taká diskusia by bola večná. Kniha ako umenie by mala predovšetkým zanechávať v čitateľovi dojem, pocitový zážitok. V tom je umenie literatúry. Druhý je obsah, ktorý je odrazom reality, alebo sa snaží realitu vedome, či nevedome ovplyvniť.

::
Autor odpovede Jozef Javurek má blog, ktorý nájdete cez tento odkaz: jozefjavurek.blog.sme.sk

::

Predchádzajúca časť ankety: Čítam, čítaš, čítame (5).