Integračná sila katolicizmu

(Úvaha Vlada Gregora)

Foto: JM - priestornet.com

Bol som teraz na služobnej ceste po pražských knižniciach a až v tejto bratskej stovežatej Prahe som si naplno uvedomil obrovskú integračnú silu katolicizmu. Keď si človek prezerá tie obrovské priestory jezuitského Klementina, terajšej Národnej knižnice Českej republiky, a keď sa namáhavo pretláča cez dav ľudí na impozantnej kamennej stavbe gotického Karlovho mosta s jeho barokovou výzdobou, tak si doslova navidomoči predstaví počiatky globalizácie a pochopí začiatky smerovania k jednému ovčincu. V tej tlačenici uši počujú nielen všetky európske jazyky, ale aj čínštinu a japončinu, a oči vidia všetky farby ľudstva.

Zároveň si však, aj na príklade českej histórie, človek uvedomí, nakoľko malý je krok od integrácie a duchovného spoločenstva k dezintegrácii a rozvratu. Keď Kristus hovoril, že neprináša na svet pokoj, ale oheň a meč, neustále spory aj medzi najbližšími, dobre vedel, čo nám chce povedať.

K jednote je ťažká cesta aj v rámci rodiny, zvlášť keď nastanú nepriaznivé pomery. Smutné je, že si tie zlé pomery, asi „vďaka“ genetickému sklonu k nezmyselnému škatuľkovaniu ľudí a ešte k nezmyselnejším hádkam a sporom, často sami vytvárame, vedeckejšie povedané generujeme.

Takisto si človek v tom historickom centre plnom nádherných chrámov, farbisto uvedomí, nakoľko reálnym a konkrétnym faktorom je sila slova a ideálu, nech to tí pozivitisti, logici a hľadači absurdity dogiem akokoľvek nepopierateľne popierajú.

Len tak mimochodom som si spomenul na to, že aj môj nedávno zosnulý otec sa podieľal na výstavbe Prahy. Ako príslušník Pomocných technických práporov staval síce nie chrám, ale hotel s pekným názvom Interkontinental.

Aj na budovateľskom komunizme, aj na rigidnej forme katolicizmu si teda človek môže overiť, že akýkoľvek rozlet, nadšenie a opojný pocit sily potrebujú aj korektúry, a v tom vidím silu a potrebu rôznych protestantov, protestantizmov a ešte rôznejších a inakších odchýlok. Brzdy sú takisto dôležité ako rýchlostná páka.

Je možné, že integračná sila katolicizmu sa zvlášť prejavuje v osudoch malých národov, obklopených často rádovo silnejšími ríšami, a to platí nielen pre Čechy, Moravu a Slovensko, ale aj pre omnoho väčšie Poľsko. Historia est magistra vitae – teda poctivé skúmanie histórie nás učí správnemu poznaniu a odstraňovaniu fanatizmu. Na osudoch národov je to zvlášť dobre poznať...

Je teda na jednej strane smutné, že ľudstvo ako celok a jednotlivci a malé kolektívy osobitne, robia stále tie isté omyly, ale už veselšie je to, že každej generácii a každému jednotlivcovi je dovolené a dopriate budovať si za cenu vlastných omylov vždy novú a osobitnú cestu k stále produktívnejšiemu zmiereniu, vzájomnej láske a pokoju.

Vlado Gregor

DEO GRATIAS!   VĎAKA BOHU!

(Napísané 7. 10. 2013)

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.