2. marca 2014

Barbarizácia

ZÁPISNÍK – 9 / 2014
Udivuje ma, ako ľahko sa mnohí ľudia podvolia propagande, ako ľahko sa dajú oklamať, ako rýchlo podľahnú stádovitosti. No nie vždy ide o omyl či naivitu. Niekedy je za tým pohodlnosť, ľahostajnosť alebo vypočítavosť.
Za vlády komunistov bola dovolená len jedna cesta, iné názory než komunistické sa verejne nepripúšťali. Vedeli sme, že v televízii, v rozhlase, vo všetkých novinách a časopisoch (s výnimkou zahraničných a samizdatových) nájdeme v podstate to isté. Všetko muselo byť zostrihnuté podľa línie, ktorú určili držitelia moci. Lenže teraz?!

Máme slobodu slova. A hoci je rôznymi spôsobmi narúšaná a deformovaná, predsa len platí. V porovnaní s minulosťou si môžeme dovoliť omnoho viac, v dobrom i zlom. No zdá sa, že zostáva pri teórii, resp. pri možnosti. V praxi sa aj dnes z väčšiny médií šíri jeden hlas, jeden názor, jedna móda. Ostané médiá, s odlišným smerovaním, sú na okraji záujmu.
Udivuje ma, že to ľuďom nie je podozrivé. Zrejme málokomu sa chce ísť proti prúdu, málokto má odvahu povedať kráľovi, že je nahý. Povedzme si však: Väčšina si onú nahotu a biedu ani nevšimne; nahotu moci ani nahotu vlastnú.
Všetko zaznávané, odstrkované a prenasledované má tendenciu sa radikalizovať, zvlášť v prostredí hodnotového relativizmu. Nečudo teda, že popri hlavnom prúde – „pokrokovom, politicky korektnom“ – vznikajú extrémy, množia sa chorobné a zhubné bunky, živené konšpiračnými teóriami a odporom voči všetkému oficiálnemu; pritom zdravý protiprúd, ktorý nestavia na móde, ale na overených hodnotách, je kdesi v podloží, stále menej znateľný, stále menej verejne vnímaný a akceptovaný. Čosi nezdravé je v našej Únii.
Táto spoločnosť si nezaslúži nič iné, len to, čo ju čaká!
Na jednej strane ľahostajnosť, na druhej strane radikalizácia. Napríklad v politike – niektorí ju vypudzujú zo svojej mysle, aj keď zo života ju vypudiť nemôžu, a ďalší vášnivo obhajujú „pravdu“ svojej strany, aj keď v bežnej politike málokedy ide o pravdu v plnom význame slova. Politika je daná a určovaná záujmami, či už jednotlivcov alebo spoločenstiev, ktoré sú prirodzene rozdielne a nezriedka protichodné.
O pravdu ide v rovine hodnôt, o pravdu ide pri formovaní svetonázoru. Spoločenský a politický život len odzrkadľuje hodnotové ukotvenie jednotlivcov. Ako to vyjadril Solženicyn, deliaca čiara medzi dobrom a zlom nie je medzi národmi, stranami, historickými epochami a podobne, ale prechádza vnútrom každého človeka.
Podľa Henryho Georga (1839 – 1897) naša civilizácia nám môže pripadať pevná, ale už sa v nej rozvíjajú ničivé sily. Nie v divočine, ale v mestách a na uliciach vyrastajú barbari, ktorí urobia z našej civilizácie to, čo urobili kedysi hordy barbarov s civilizáciou staroveku.
::
::

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.