27. júla 2014

Krížik na čele

Verše Roberta Hakalu
Ilustračná snímka: PriestorNet - JM
ZÁKON POHYBU
Nevstúpiš ani raz
do tej istej rieky
Všetko plynie v rýchlosti
ktorú nezaznamená
žiaden softvér osudu
Kameň
nie je si istý pred vodou
vytrvalosť prekoná silu a hmotnosť
Boh pohne brvou
a všetko zmení sa:
Krása vystrieda smútok
Bolesť schová sa v kúte
Boh ukáže malíčkom
a:
poslední zostanú poslednými
iba prví postúpia
na ich miesto

NIETZSCHEHO POZNANIE
Boh je mŕtvy!
Áno myslel som si to
a prebodol som tým srdce
každého kresťana
Neskôr všetko sa mi
vymklo z rúk:
Hnijem pod ťarchou
studenej hliny
a čakám
kedy ma zavolá
On
na partičku šachu

KAZATEĽ
Márnosť  len márnosť...
Márnosť  len márnosť všetko je iba márnosť
Všetko čo prichádza nové
už tu bolo
Ak si myslíš že ťa môže niečo prekvapiť
pomysli si – nič nové pod slnkom
Všetko už bolo vymyslené
Nové veci sú len nepodarenou
kópiou toho predošlého
lepšieho
ale zabudnutého
v DNA minulých generácií
Každá nová vec je stará
už v jej samom počiatku
Naozaj Kazateľ sa nemýlil:
nič nové pod slnkom
Zaznamenávame iba všetko minulé
a považujeme to vďaka svojej nepochopiteľnej prostote
za niečo nové
Iba básne
naozaj iba básne
a našťastie naše deti
sú zakaždým
Iné

POPOLCOVÁ STREDA
Pamätaj prach si
a na prach sa obrátiš...
Všetko odnesie nenásytný čas
pažravý požierač ľudských tiel
všetko zošrotuje čierna zem
upadne do zabudnutia
prejde na druhú stranu zrkadla
stratí sa v mikrosvete  neznámeho vesmíru
Iba ten krížik na čele
zostane ti
Naveky

SPOVEĎ NEÚSPEŠNÉHO MUŽA
Som to ja
neúspešný muž
s krížikom popola na čele
Dlane mi vrástli do kríža
a moje nesmelé oči
rozkvitli cintorínom
tajných hriechov
Blúdim tmavými ulicami
zhováram sa s mŕtvymi
ktorí ma prenasledujú
v myšlienkach
neustále mám ich v pätách
Nie som zlý
ale keď som mohol
hodiť kameňom
hodil som

PRVÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE
Dievčatká
v nevinných bielych šatách
napäté
so sponou vo vlasoch
a srdcom čistým
ako najbelší sneh
usmievajú sa
čakajú na Pána
Nechápu ako môže byť
prítomný v kúsku chleba
ktorý im navždy
vypáli v duši
znamienko Krásy
Úžasná chvíľa
Začalo pršať
a nikto si nevšíma
ako sa sväté obrázky
váľajú v blate

POZNANIE
Utekám pred sebou samým
schovávam sa
do cudzieho tieňa
Nepoznám svoju tvár
myšlienky
a skutky
Slová ktoré vypúšťam z úst
sú mi cudzie
práve tak ako svet
okolo mňa
Blúdim neznámymi ulicami
odvážajú ma meškajúce vlaky
do nekonečných staníc
Navštevujem lacné putiky
polorozpadnuté kaplnky
a zanedbané cintoríny
Opieram sa o pováľané
kríže
a rozprávam sa s tým
ktorý je na nich pribitý hrdzavými
klincami
Vyzerá to tak
že On jediný
drží so mnou
::
Robert Hakala
Z tvorby autora:
Postpolitické (epigramy)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.