Svätý experiment

Karol Dučák: Božie svetlo v temnotách Paraguaja

(Jezuitský štát 1609–1768)

Nitra, Spoločnosť Božieho Slova, 2012

Indiánske obce, takzvané redukcie, budované Spoločnosťou Ježišovou, boli výsledkom práce misionárov na území Južnej Ameriky. Vtedajšie misijné hnutie súviselo s obsadzovaním novoobjaveného kontinentu Európanmi. Bol to vlastne protikolonizačný projekt v dobe kolonizácie. Jezuitom sa podarilo preklenúť problémy spojené s evanjelizáciou domorodcov, najmä v priestore obývanom kmeňom Guaraní. Vrcholom ich úsilia sa stalo „vytvorenie republiky spravodlivosti, o ktorej sa s rešpektom vyjadrovali aj mnohí nepriatelia jezuitskej rehole“ (s. 85).

Redukcie ako autonómne územné jednotky, do značnej miery nezávislé od miestnej koloniálnej správy, avšak podliehajúce španielskej korune, tvorili spolu neformálny politicko-hospodársky celok, označovaný ako jezuitský štát. Jezuiti tu nedovolili zotročovanie Indiánov. „Systém a štruktúra hospodárstva jezuitského štátu s prideľovaním rovnakých dielov pôdy pre súkromné hospodárenie jednotlivých rodín, so spoločným vlastníctvom redukcií, s naturálnym hospodárstvom bez potreby zavedenia peňazí“ (s. 259) doteraz vzbudzuje záujem.

Tento štát – útvar Guaraníov v Paraguaji (presnejšie: na území bývalej jezuitskej provincie zahŕňajúcej dnešný Paraguaj, Uruguaj, časť Brazílie, Argentíny, Bolívie a Čile) je hodnotený rozdielne. Autor knihy sa prikláňa k tomu, že ide o ojedinelý projekt v dejinách, s prevahou kladných znakov, znamenajúci uskutočnenie ideálov „kresťanského komunizmu“, a to vo forme akejsi socialistickej teokracie.

Pojem „komunizmus“ nemá jednotnú interpretáciu. Dnes sa poväčšine spája s deštrukčným pôsobením ateistických (marxistických, boľševických) revolucionárov, ale keď prihliadneme na pôvodný význam tohto slova (spoločný, pospolitosť, zmysel pre spoločenstvo), otvorí sa nám cesta k spojeniu komunizmu a kresťanstva. Takýto model komunizmu je diametrálne odlišný od modelu ateistického: „Bolo to teda spoločenstvo lásky, ktorá nepripustila, aby sa ktorémukoľvek členovi tohto spoločenstva diala krivda. Takže nielen spoločné vlastníctvo, ale aj spoločná zodpovednosť...“ (s. 332). Vzhľadom na historickú skúsenosť so zavádzaním komunizmu (v rôznych podobách) je však namieste obozretnosť. Komunizmus je tak či onak zrejme nerealizovateľný, azda s výnimkou malých uzavretých komunít.

Členovia jezuitskej rehole, mužovia hlbokej viery a zapálení evanjelizátori, vytvorili domorodému obyvateľstvu dôstojné ľudské podmienky a priviedli ich nenásilne ku kresťanstvu. To sa pravdaže nepáčilo dobrodruhom, ktorým šlo o zotročenie Indiánov a ovládnutie krajiny s celým jej bohatstvom. Viedlo to až k vyhnaniu jezuitov z tohto misijného územia (roku 1768) a následnému úpadku, rozvratu a zániku redukcií. Ale viac než poldruha storočná práca jezuitov nebola márna, priniesla bohatú úrodu, ktorá pozitívne ovplyvnila ďalší vývin celej Latinskej Ameriky, „dodnes pôsobia ruiny katedrál v pralesoch impozantným dojmom“ (s. 401). Pravdaže, ide o viac – aj vďaka obetavej činnosti misionárov mali tamojší Indiáni lepšie postavenie ako v Severnej Amerike, kde boli takmer úplne vykynožení.

Kniha Karola Dučáka o jezuitskom štáte osciluje medzi populárno-náučnou lektúrou a odbornou štúdiou. Z hľadiska bežného čitateľa sa v texte nachádza azda priveľa údajov a detailov. Žiaľ, vydanie je negatívne poznačené nedostatočnou redakčnou prípravou textu, z čoho miestami vyplynuli jazykové chyby a lapsusy vo formálnej úprave. Napriek tomu možno povedať, že publikácia prináša čitateľovi zaujímavý materiál, z ktorého vyvstáva obraz pôsobenia kresťanských misionárov, ako aj údelu domorodcov na pozadí kolonizovania amerického kontinentu.

Autor otvorene píše o mnohých príkoriach, o bezohľadnosti a násilí zo strany Európanov, o utrpení Indiánov. Ako konštatuje, vždy sa našli aj v radoch kresťanov ľudia poškodzujúci dobré meno Cirkvi. Nemali by sa však prehliadať ani pozitíva tohto dejinného obdobia. A uzatvára (s. 438): „Kresťanský komunizmus lásky jezuitského štátu v Paraguaji zostáva pre nás utópiou, ktorú sa sotva podarí niekde zopakovať. Ostatne, ani jeho existencia v Paraguaji nebola dielom nejakého plánovitého úsilia, ale bola podmienená viac-menej zhodou viacerých priaznivých okolností...“

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Očistený vierou

Rozhovor s Karolom Dučákom