Veriť je ťažké, ale vznešené

ZÁPISNÍK – týždeň 44 / 2014

Sviatok všetkých svätých nám pripomína hlavnú životnú úlohu – dosiahnuť svätosť. Rôznymi spôsobmi, každý podľa svojich talentov, dosiahnuť jedno: dosiahnuť stav, v ktorom sa naša vôľa zjednotí s vôľou Všemohúceho.

Svätosť nepatrí, nesmie patriť minulosti. Žiada sa v každej dobe a na každom mieste. Poznať ju po ovocí. Plodí pokoj, porozumenie, odpustenie. Čerpá z viery, nádeje a lásky a zároveň tieto božské čnosti šíri medzi ľuďmi.

Pozrime sa na svätcov ako na nasledovaniahodné príklady. Vezmime si z ich sviatku povzbudenie a vznešenú túžbu nasledovať Krista. Rád čítam životopisné knihy o svätých. Sú zdrojom poučenia a povzbudenia.

::

„Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej.“ Tak píše apoštol Pavol o nádeji veriacich kresťanov. A pokračuje: „Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.“ Tieto biblické slová (1 Sol 4, 13–14) vyjadrujú pravdu viery a zmierňujú náš strach zo smrti.

Môžeme sa rozhodnúť – alebo sa prikloníme k tajomstvu, alebo k ničote. Je to zásadná voľba, ktorá ovplyvní celý náš život. Veriť je ťažké, ale vznešené.

Spomienka na zosnulých nás nabáda položiť si so všetkou vážnosťou otázku o zmysle života a smrti. Často sa modlím: Pane, zmiluj sa nad nami aj nad dušami v očistci.

::

Naučili sme sa nemilosrdne spochybňovať náboženské pravdy, ktoré sa nedajú experimentálne overiť, na ktoré je náš rozum krátky. Zdá sa nám to múdre. Akosi nevidíme dôsledky – zúženie obzoru, duchovnú vyprázdnenosť, krízu viery.

Je azda pravdou iba to, čo za pravdu uznáme? Či nie je svet väčší ako naše možnosti a schopnosti? Treba nám uznať vlastnú obmedzenosť. Treba nám prijať tajomstvo.

Láska dáva zmysel večnosti a večnosť dáva zmysel láske. A za tým a nad tým, za všetkým a nad všetkým je Boh ako Stvoriteľ, Hýbateľ, Otec. Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného...

Ján Maršálek

(Úryvky z knihy Cesta k bráne – Čítanie na každý deň)

::

Predchádzajúca stránka Zápisníka: Bolesť ako dar (?)