4. januára 2015

Svätá zem (4)

Robert Hakala
Pohľad na mesto
Jeruzalem  písať o tomto meste podrobnejšie by vyžadovalo množstvo strán. Pre židov, kresťanov a moslimov je to posvätné miesto. Jeruzalem a jeho história siaha od 3 000 rokov pred Kristom, odvtedy sa datujú prvé dôkazy o jeho osídlení. Vznikol na dvoch výšinách. Známa je západná výšina Sion, ktorý je dnes posvätným pahorkom v meste. Mesto má štyri štvrte: židovskú, kresťanskú, moslimskú a arménsku.
Jeruzalem má rozlohu 125 km2, počet obyvateľov okolo jedného milióna. Je hlavným mestom štátu Izrael. V centre Jeruzalema sa nachádza staré mesto s bohatými kultúrno-historickými pamiatkami. Nás, kresťanov, zaujíma obdobie, keď bol Jeruzalem centrom rímskej provincie Judea. (Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním... – Lk 19, 41.) Ježiš tu vyslovil proroctvo o zničení Jeruzalema, ktoré sa splnilo o necelých štyridsať rokov.

Na mesto je nádherný výhľad z Olivovej hory (Olivový vrch), ktorá je spojená s účinkovaním Pána Ježiša v tomto meste a v jeho blízkom okolí. (Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!“ – Lk 19, 29–30.) Nachádza sa vo východnom Jeruzaleme. Pomenovaná je po olivovníkoch, ktoré  na nej v hojnom počte  rastú. Na jej svahu sa nachádza najväčší židovský cintorín na svete. Je to úchvatný pohľad na tisíce mramorových náhrobkov. Okolo neho je mocný kamenný múr zakončený zabetónovanými kúskami rozbitého skla, zrejme ochrana pred nepovolanými návštevníkmi, ktorí by sa ho snažili preliezť. Dávajú sa tu pochovávať mnohí zbožní Židia z celého sveta, ktorí veria, že pochovaní na tomto mieste budú vzkriesení medzi prvými.
Jeruzalemský židovský cintorín - detail
Múr okolo cintorína

Cestou do Getsemanskej záhrady míňame kostol postavený na mieste, kde podľa tradície bol ukameňovaný svätý Štefan. Patrí gréckej ortodoxnej cirkvi.  Vnútri je skala, ku ktorej sa viaže udalosť zo Skutkov apoštolov.
Vstup do Getsemanskej záhrady

Na úpätí vrchu sa nachádza Getsemanská záhrada, v ktorej sa Ježiš zdržiaval tesne pred svojím zadržaním. (A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ –  Lk 19, 37–38.) Táto záhrada je symbolom zrady a utrpenia. (Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi – Jn 18, 1–2.) Kresťania si uctievajú toto miesto, kde Ježiš bdel, modlil sa. Tu bol aj zatknutý.
Getsemanská záhrada

V záhrade sa nachádza Bazilika všetkých národov, známa aj ako Bazilika Utrpenia (Agónie). Interiér baziliky ukrýva skalu, nazývanú Skala úzkosti, na ktorej sa Pán Ježiš modlil a krvou potil. Stavba má alabastrové okná, ktoré púšťajú trocha svetla, aby vytvorili dojem šera, čo má pripomínať atmosféru miesta, s ktorým je bazilika spojená.
Bazilika Utrpenia - hlavný vchod
Skala úzkosti - a moja ruka

Toto miesto – Getsemanská záhrada a jej okolie – bolo pre mňa výnimočné. Sprievodca nám ukázal olivu, ktorej vek sa odhaduje na viac než dve tisíc rokov, a teda je možné, že sa jej Pán dotkol, prípadne oddychoval v jej tieni... Oliva je pred poškodením chránená hustým pletivom, turisti si z nej chceli odlamovať kúsky kôry, konáriky na pamiatku...  O záhradu sa už po stáročia starajú františkáni.
Najstaršia oliva má viac ako 2000 rokov

Betfage
Miesto Bethfage nie je zvlášť zaujímavé, ale patrí k histórii našej viery. (Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová... – Lk 19, 28–30.)
V blízkosti Olivovej hory sa nachádza malý kostolík Pater Noster – práve na tomto mieste údajne Pán Ježiš naučil svojich učeníkov modlitbu Otčenáš. (Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ – Lk 9, 1.) V objekte tohto kostola je na mramorových tabuliach zachytená modlitba Otčenáš približne v 140 jazykoch. Modlitba Otčenáš je najrozšírenejšia kresťanská modlitba, ktorá pochádza od nášho Pána (Lk 11, 2–4, Mt 6, 9–13).
Dominus Flevit (Pán zaplakal) – malá kaplnka v tvare slzy postavená na mieste, kde podľa tradície Pán Ježiš zaplakal na Jeruzalemom a predpovedal jeho zničenie. (Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním – Lk 19, 41–44.) Veľmi zaujímavé miesto, starostlivo udržiavané františkánmi, s úchvatným výhľadom na Jeruzalem.
Dominus Flevit

(Pokračovanie o týždeň.)

Robert Hakala
Predchádzajúce časti:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.