27. marca 2015

Hranice tolerancie

Vlado Gregor
Celé veky si vyrábame alibi a robíme prieky,
a preto si mýlime kanály a rieky
Nerád sa dotýkam tej najchúlostivejšej a často najdôležitejšej témy, v ktorej sa akože vyzná a znalecky o nej mudruje aspoň toľko ľudí ako o futbale. Treba sa však vyjadriť, pretože vidíme, že sa používa ako najväčšie a najúčinnejšie baranidlo na rozbitie pevnosti Cirkvi a na popretie a výsmech kresťanstva. V poslednom čase sa práve tieto „podpásové“ témy až zúfalo  pretláčajú a pletú sa nimi hlavy aj ináč rozumným ľuďom. Orwell už dávno povedal, že štatistikou sa nedá podchytiť pravda. Nemôžeme ju podchytiť ani anketami a dotazníkmi, pretože tam ľudia hovoria o svojich dojmoch a nerozoberajú sa pojmy. Môže byť, že zo sto homosexuálnych vzťahov sa im polovica javí dobrá, takisto ako aj zo sto heterosexuálnych, ale to ešte nedokazuje rovnakú hodnotu a podstatu. Takisto môže v štatistike figurovať, že druhé a ďalšie manželstvá fungujú tak dobre, a aj zle, ako prvé, ale tiež sa pritom neberie do úvahy kvalita vzťahov a počet dotknutých, trpiacich a ukrivdených osôb.

Tieto spochybňovania a relativizovania idú, akože inak, práve z neďalekého Nemecka, kde sa paradoxne práve zmysel Nemcov pre disciplínu a poriadok stáva zdrojom neporiadnosti a špekulácie najprv v myslení a následne aj v náuke a viere. Reformisti i „deformisti“ sa odvolávajú na Kristovo milosrdenstvo a na jeho reakcie v jednotlivých prípadoch hriešnikov. To je isteže pravda, ale Ježiš nikdy nezapochyboval o obludnosti hriechu a pokušenia. Občas som vo svojich úvahách kritizoval svätého Augustína, že sa natoľko prísne a zjednodušene stavia k problémom spojeným so sexualitou. No v poslednom čase vidím nielen to, nakoľko sú tieto pokušenia veľké, silné a zásadné, ale hlavne to, nakoľko a ako zákerne sú zneužiteľné a aj zneužívané.
Iste sa musíme správať podľa vlastného svedomia a nevyhnutne podľa toho posudzujeme aj ľudí. Ale práve preto je potrebné si uvedomiť, aké je to naše osobné svedomie omylné a krehké! Určite môže byť základom rešpektu k dôstojnosti ľudí a úcte k nim, ale ťažko môže byť základom doktríny a racionálneho uvažovania. Pudy samé osebe nemusia byť hriešne a často sú aj nevyhnutné, ale nemôžu byť zdrojom morálky a základom našich zásad a nielen kresťanskej, ale všeľudskej etiky.
Už len v jednom človeku je ťažké sa vyznať, pretože „kto vie lepšie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom“? Ako teda môžeme opovážlivo súdiť o vzťahu dvoch ľudí, teda muža a ženy? Ak Kristus zdôrazňuje to už starozákonné „milosrdenstvo chcem a nie obetu“, iste tým nemyslí také druhy milosrdenstva, ktoré povedú k anarchii, teda k rozbíjaniu a porušovaniu akýchkoľvek zásad. Ľudský druh sa vyznačuje zodpovednosťou, plánovaním a dodržiavaním sľubov. Ak toto raz porušíme a rozbijeme, buď zbohom nielen pevnosti stavby Cirkvi, ale aj zásadám zdravého rozumu.
Isteže, teraz vidíme komplikácie v medziľudských vzťahoch, ktoré sú zapríčinené nielen priamo vinou ľudí, ale aj prudkými populačnými zmenami a zásadnými premenami spôsobu života. V celej Biblii čítame výstrahy pred tým, čo sa deje a môže diať v anonymných a „pokrokových“ mestách, či už ide o Sodomu, Babylon, Ninive alebo Rím. Nemyslime si teda, že biblickí pisatelia, a Ježiš zvlášť, nevideli a nechápali moderné nebezpečenstvá a nehľadali na ne recepty. Ľútosť a súcit sú v našich vzťahoch nevyhnutné, ale aj pevnosť, charakter a zodpovednosť. Možno sú nám tieto a iné pravidlá smiešne a vidíme a vieme, ako sa zásady ťažko dodržujú a aké sú pokušenia veľké a komplikované, ale to nie je dôvod k tolerancii akýchkoľvek abnormalít a experimentov.
Ak sa modlíme: „naša vina, naša vina, naša preveľká vina“ – dajme si pozor, aby sme tie naše viny a pokušenia, o ktoré sa všetci v rôznej miere potkýname, nepotencovali ešte ospravedlňovaním a apoteózou ciest vedúcich k nezmyslom, nezodpovednosti a povzbudzovanej a niekedy až nariaďovanej nemorálnosti.
Pretože to biblické mene, tekel, fares, teda máš to zrátané a tvoje kráľovstvo prevezmú iní, možno jednoduchší, ale čistejší, charakternejší a zodpovednejší voči sebe navzájom, stále platí. A chvála Bohu, platí to in saecula saeculorum, teda pevne a navždy.
(24. 3. 2015)
::
Odporúčané:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.