5. apríla 2015

Cesty viery

Ľudí dnes všeličo zaujíma, všeličo trápi, všeličo ich vie nahnevať alebo potešiť, ale málo ich zaujíma to podstatné – zmysel života. O niečo lepšie je to hádam medzi nami, ktorí sa nazývame kresťanmi. Viera nás usmerňuje. V evanjeliu nachádzame pravú múdrosť.
Otázka zmyslu života je (mala by byť) prvotná. Od nej sa odvíjajú ďalšie otázky i odpovede. Aby sme v hľadaní nepoblúdili, máme Cirkev, ktorá skrze Ducha Svätého vykladá pravdu viery.
Žiť, nie prežívať! Pracovať na sebe, rozvíjať sa, rásť až k hraniciam svojich možností. V tom je poslanie a veľkosť človeka. Stádovitosť a ľahtikárstvo prenechajme iným. My chceme viac.

::
Korene sveta a jestvovania sú ponorené v tajomstve, ktoré nikdy celkom neroztajníme – zostane teda tajomstvom až do konca vekov. Ako píše apoštol Pavol (1 Kor 13, 12): „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“
Ak odmietneme tajomstvo života, jeho mystické hlbiny a jeho pôvod v Bohu, zostane nám prázdnota, absurdita, bezútešný racionalizmus, alebo plytký materializmus. Ak odmietneme Boha, odmietneme vlastnú duchovnú podstatu.
Sú pravdy, ktoré možno prijať iba srdcom a prostredníctvom viery. Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré nás presahujú, odkazujúc na nekonečnú veľkosť Stvoriteľa.
::
Nad vzťahom ľudského rozumu (myslenia, poznania) a náboženskej viery sa už zamýšľali mnohí. Ani ja túto otázku neobchádzam. Myslím, že viera nesmie ísť proti rozumu, ale ani rozum proti viere, proti mravnosti. Lebo jedno aj druhé sa dá zneužiť. Iba v spojitosti vytvárajú rovnováhu, pôsobia ako mocné piliere ľudského poznania.
Nerozdeľujme to, čo má zostať spolu! Viera bez rozumu skĺza do fanatizmu. Rozum bez viery stráca zmysel a opodstatnenie, stáva sa cynickým a samoľúbym.
Kresťanstvo hlása súlad viery a rozumu, hlása potrebu rovnováhy a plnosti života. Kresťanstvo nie je iba náboženstvo v bežnom zmysle slova, ono predstavuje úplný antropologický model, najlepší návod na život.
::
Kniha vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.

2 komentáre:

  1. Karol Dučák13.4.15

    Brilantná úvaha. Snáď by som dodal len vlastnú životnú skúsenosť. Ako žiak posledných ročníkov ZDŠ som bol vášnivý knihomoľ. Na rozdiel od svojich rovesníkov som však miloval vedeckú a vedecko-fantastickú literatúru. Natoľko som bol unesený úspechmi ľudskej vedy a techniky, že som na dlhé roky stratil kontakt s Bohom. Chválabohu som sa vrátil z tej skazonosnej cesty, ale návrat k Bohu bol nesmierne ťažký a bolestivý. Vďaka Bohu za návrat aj za tú životnú skúsenosť, ktorá ma bude až do smrti vystríhať pred pokušením povýšiť ešte niekedy rozum nad vieru.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. "Bůh však od nás nežádá, abychom zjevené pravdy slepě jako božské
    přijímali. Vatikánský církevní sněm (1869— 70) prohlásil, že víra není
    „slepým hnutím duše“ , nýbrž, že „má odpovídati rozumu“. Smíme
    a máme se o božském původu zjevených pravd přesvědčiti. "

    Kolki vsak toto robia? Je jednoduchsie a prijemnejsie radsej prijimat "paradoxy viery" ako ist za pravdou, nech by to nas stalo cokolvek.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.