Žiť ako kresťan

Keď nekriticky prijímame, bez triedenia a výberu, vonkajšie podnety, ponuky a informácie, robíme zo svojho vnútra smetisko. Zapratávame sa zbytočnosťami, banalitami, klebetami, módami a zatarasujeme tak cestu podstatným témam, týkajúcim sa zmyslu života.

Niekto možno povie: nezaťažujem sa filozofovaním a mudrovaním, jednoducho žijem... Ale aký je to život bez rozmyslu, bez vízie, bez cieľa?!

Kresťanstvo vyznáva, že človek bol stvorený na Boží obraz, je teda bytosťou duchovno-hmotnou. Má dušu a hlboké vnútro, má vedomie seba a poslanie, ktoré presahuje jeho pozemské dimenzie.

::

Človek bol stvorený ako slobodná mysliaca bytosť. Slobodne sa rozhodovať je právom i povinnosťou každého človeka – a oberať človeka o slobodu, až na výnimky, znamená, páchať bezprávie.

V čom však spočíva skutočná sloboda? Musí byť v prvom rade zakotvená v duši, vo vnútri, v srdci, v presvedčení. Pravá sloboda nezneužíva samu seba. Podľa Alexandra Solženicyna zlatým pravidlom každej slobody je snažiť sa ju používať čo najmenej.

Slobodný je ten, kto sa z vlastnej vôle podrobí nezmeniteľnému údelu. K slobode teda patrí aj pokora, aj zodpovednosť, zosúladenie chcenia, možnosti a nevyhnutnosti. Byť slobodný od slobody! Chcieť prijať Božiu vôľu.

::

Človek, ktorému záleží na slobode v zodpovednosti, musí dávať prednosť vlastnému poznaniu pred poznaním iných, a to nie je ľahké, žiada si to odvahu a ochotu niesť následky svojich rozhodnutí, predpokladá to vieru a pripravenosť korigovať vlastné názory, ak sa dostanú do rozporu s poznanou pravdou.

Ísť vlastnou cestou, cestou vlastného poznania, znamená brať do úvahy zdedené hodnoty aj múdrosť iných, ale kriticky a uvedomelo; znamená to ísť za svojím cieľom, v súlade so sebou samým, svojím presvedčením a svedomím.

Byť sám sebou, žiť svoj život. Neignorovať druhých, ale ani nepreberať bezhlavo ich názory. Prejavovať zároveň úctu a obozretnosť. Skrátka, žiť ako kresťan.

::

Úryvky z knihy Cesta k bráne / Čítanie na každý deň.

Kniha vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.