28. októbra 2015

Slovo k rodákom

Ľudovít Štúr
na obraze J. B. Klemensa
(Výber z myšlienok Ľudovíta Štúra)
Ľudovít Štúr (28. októbra 1815 – 12. januára 1856) bol vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia v prvej polovici 19. storočia. Silou svojho génia ovplyvnil aj nasledujúce generácie roduverných Slovákov. Pripomíname si dvojsté výročie jeho narodenia.
::
Človek čestný povie pravdu, nedbajúc na to, čo ho po jej vyrieknutí očakáva, povie ju, aj keby tí, pre ktorých ju povedal, nadávali na neho; jeho je povedomie a vôľa bez poškvrny, odporcov vina a súd. Pravda je skala, po ktorej môže ľahkomyseľný alebo poblúdilý hádzať blatom, ale blato uschne, odpadá a skalu rosy očistia a obmyjú, aby sa opäť belela ako predtým; a kto pravdu hlása, opiera sa o skalu.

::
Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete; všetka minulosť pred ním sa ešte prehŕňa a všetky jej výjavy ešte sa zopakujú v duchu jeho, všetka prítomnosť zaujíma ho a budúcnosť stojí neistá, ale sľubná pred zrakmi jeho... Kto žije duchom, žije v ľudstve, žije dôstojne ľudstva a účinkuje preň v okruhu svojom, a kto nežije ním, žije sebe, v ňom niet ľudstva, ani jeho v ňom, lebo je bytosť len prirodzená, rastlinná, a nie duchovná, akou ľudstvo je.
::
Jednota teda naša prísne nás k slovenčine napomína, bo len v nej do jedného kola si zastať môžu Slováci. My sme jeden kmeň, i ktorá ruka bezbožná nás by roztrhovala a čo za myseľ bezbožná by nám priala, aby sme boli odtrhnutí jedni od druhých?
::
Pokým sme sa len na druhých dívali a na ich moc držali, knísali sme sa ako osika pri každom vetra pnutí, nebudeme sa ale knísať teraz, bo prácou nadobudneme sily a príduc do nej, budeme o istote a nepodvratnosti života nášho presvedčení. Kmeň náš má veľkú silu a súcosť k životu, ale tie sily musíme rozjatriť a rozvitie ich všetkými prostriedkami napomáhať, a to sa stane prácou i mnohým tých síl zaneprázdňovaním. Kto nemá chuti do práce, ten nie je s nami a ten bude vyvolávať, aby sme sa aj naďalej len na druhých ohliadali a ukazovať nám bude na slabosť našu, takýto ale človek nemá v živote našom dôvery a všetci tí, ktorí tejto dôvery nemajú, sú alebo neznalci, alebo lenivci, alebo slabosi. Kto nám pomôže iný, keď nie my sami?
::
Vstali sme a chceme žiť: kto nám to za zlé brať i kto nám pravidlá žitia nášho predpisovať bude? Život náš sám si musí byť zákonom, z neho sa všetko rozvije, čo nás viesť má... A že chceme žiť, to sa len našim nepriateľom nepáči.
::
Kto dom svoj usporaduje a veci v ňom do náležitého poriadku uvádza, ten tým druhému naskrze neškodí, iba že by si to jeho sused myslel a škodné mu pritom zámery podstrkoval, neprajúc mu dobre.
::
Ľudstvo – zdalo by sa veru, že upadá, no nemôže nadlho samo seba zrádzať a podstaty svojej sa zriekať, najmä pri pokrokoch obrovských novej doby. Kráča ono stále vpred, a kam napokon dôjde, nik nemôže predpovedať. Ale horším stať sa môže iba na čas.
::
Literatúra:
Ľudovít Štúr: Hlas k rodákom
Bratislava, Tatran, 1971
::

Súvisiaci článok:
Štúrovo slovo k rodákom

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.