- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

12. júla 2015

Štúrovo slovo k rodákom

Ľudovít Štúr (28. októbra 1815 – 12. januára 1856) bol vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia v prvej polovici 19. storočia. Silou svojho génia ovplyvnil aj nasledujúce generácie roduverných Slovákov. Pripomíname si dvojsté výročie jeho narodenia.
STARÝ I NOVÝ VEK SLOVÁKOV
V tomto spise z roku 1841 Štúr odsúdil maďarské šovinistické snahy a prihlásil sa k myšlienke Uhorska ako zväzku rovnoprávnych národov. Spája tu faktografiu s umeleckým prístupom k téme. Miestami píše priamo a vecne, inde využíva básnické obrazy, metafory a alegórie, aby tým účinnejšie zapôsobil na adresáta, ktorým je slovenský ľud (národ).

Štúr píše „z mysle čulej, pŕs neskazených a srdca žičlivého“, píše „z lásky k pravde“ a v neposlednom rade preto, „lebo prišli časy pokušenia“. V úvode spisu približuje krajinu našich predkov: „Bola krajina veľká, ľudnatá bohatá a slávna, ktorú nazývali Veľkou Moravou.“
Každé spoločenstvo potrebuje hlavu, krajina potrebuje vládcu, ale autor pripomína, že vládca musí konať v záujme verejného blaha, „pamätať má, odkiaľ vyšiel, a zísť môže, ak nebude vládnuť spravodlivo ľudu svojmu“. Aj naši predkovia si vyvolili panovníka, „zaviazali sa mu poslušnosťou a požehnali ho“. Svätopluka nazýva Štúr veľkým kráľom a Veľkú Moravu kráľovstvom Slovákov.
Po Svätoplukovej smrti vypukli v krajine rozbroje – „potešil sa satan, že sa dobre vedie zámerom jeho“. Veľkomoravská ríša, vnútorne oslabená, padla pod tlakom Nemcov a Maďarov. Začalo sa tvoriť Uhorsko a Slováci učili Maďarov obrábať zem a žiť z práce svojich rúk.
Ďalej čítame že, Uhorsko sa stalo na istý čas dobrou vlasťou Slovákov i Maďarov. Slováci priniesli Uhorsku mnohé obete: „I tešili sa z toho Maďari, že majú taký národ vo vlasti, na ktorý sa vo všetkom spoľahnúť a oprieť môžu, a žili s nimi v pokoji, lebo uznávali zásluhy ich o vlasť uhorskú, ktorá aj Maďarov živila.“
Cez opis minulosti – starého veku – sa autor dostal k času, ktorý sám prežíval. Ako píše, so začiatkom 19. storočia  „započal sa nový, strastný vek Slovákov“. Vzplanula maďarská nenávisť proti iným národom v Uhorsku, Maďarov sa zmocnila pýcha a zatemnila ich: „A nebolo konca hluku a hulákaniu krikľúňov, lebo teraz dostali nádej, že nenávisť svoju k iným národom budú na nich môcť vyvŕšiť.“ Tí Slováci, ktorí sa mohli hneď spočiatku účinne vzoprieť maďarskému šovinizmu, sklamali: „Jedni boli bojazliví vetroplachovia, druhí plaziví maškrtníci, tretí nadutí chvastúni...“ A tak prevahu získali tí, čo chceli všetko obyvateľstvo Uhorska pretvoriť na Maďarov.
Ľudovít Štúr videl biedu svojho národa, ale videl aj cestu obnovy: „Upadol si hlboko, rod môj! Ktože zdvihne ťa z pádu, kto bude spasiteľom tvojím? Pozdvihni sa sám, rod môj, a potom ťa pozdvihnú iní a uznajú ľudské práva tvoje!“
Ján Maršálek
::
Literatúra:
Ľudovít Štúr: Hlas k rodákom; Bratislava, Tatran, 1971
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie našej klubovej edície,
napíšte nám na adresu redakcia@priestornet.com.
Na každý e-mail odpovieme.

2 komentáre:

  1. Anonymný16.7.15

    Je rok Ludovita Stura a v nasich mediach sa o tom hovori len sporadicky. O takejto osobnosti by Madari hovorili kazdy den, ba aj Cesi. Su aj poucne relacie v TV, napr. Duel, ale nevsunu tam Ludovita Stura, ale kadejakych americanov. My Slovaci mame este daleku cestu k vlastnej dostojnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rok Ľudovíta Štúra a dvojsté výročie narodenia tohto nášho velikána sú dobrou príležitosťou na oboznámenie sa s jeho životom a dielom.
      V PriestorNete sa chceme tejto téme ešte venovať.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.