23. novembra 2015

Podľa viery

Naučili sme sa nemilosrdne spochybňovať náboženské pravdy, ktoré sa nedajú experimentálne overiť, na ktoré je náš rozum krátky. Zdá sa nám to múdre. Akosi nevidíme dôsledky – zúženie obzoru, duchovnú vyprázdnenosť, krízu viery.
Je azda pravdou iba to, čo za pravdu uznáme? Či nie je svet väčší ako naše možnosti a schopnosti? Treba nám uznať vlastnú obmedzenosť. Treba nám prijať tajomstvo.
Láska dáva zmysel večnosti a večnosť dáva zmysel láske. A za tým a nad tým, za všetkým a nad všetkým je Boh ako Stvoriteľ, Hýbateľ, Otec. Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného...

::
Tak ako skutočná láska nie je iba záležitosť citu, tak ani viera. Náboženská viera v pravom zmysle slova (viera kresťanská) nestojí na čomsi iracionálnom, nezávisí od emócií, neopiera sa o dohady. Je v podstatnej miere vecou vôle a rozhodnutia.
Veríme, pretože sme skúsenosťou, poznaním, skúmaním, meditovaním dospeli k tomu, že veriť je múdre a dobré, že je to ten najlepší postoj a najušľachtilejší spôsob ľudskej existencie.
Veríme, lebo neveriť znamená blúdiť a pritakávať ničote. Veríme, lebo hodnoverní svedkovia, vyznávači a mučeníci videli Zjavenie a povedali nám o tom. Veríme, lebo máme pred očami Ježiša, ktorému sme schopní porozumieť, veď bol jedným z nás! Verím a vyznávam spolu s mnohými: Ježišu, ty si Kristus, syn živého Boha.
::
Kto chce vidieť tŕne, vidí tŕne. Kto chce vidieť ružu, vidí ružu. Môžeme to brať ako prejav ľudskej psychiky, psychologickej sugescie či zavádzania. A môžeme ísť hlbšie, na duchovnú rovinu, a prijať to ako vlastnosť viery.
Viera mení svet, pretvára skutočnosť a zároveň vytvára novú – nie snovú, nie fantazijnú, nie klamlivú, nie subjektívnu, ale objektívnu, pravú, pravdivú a živú.
Každému sa stane podľa jeho viery. Nevidím v tom ľubovôľu, lebo viera udáva životu smer a čím je silnejšia a opravdivejšia, tým viac sa prejavuje v skutkoch.
::

(Úryvky z knihy Cesta k bráne)

4 komentáre:

  1. Anonymný23.11.15

    Tie náboženské pravdy vymysleli tiež len ľudia, rovnako ako náboženské učenia.
    Prečo je nerozumné byť nábožensky veriacim človekom.

    Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať. Tou autoritou môže byť aj kniha – Biblia a pod..
    Je teda prirodzené, že sme ochotní prijať ako pravdivú informáciu o kauzalite – príčinnosti vecí a z nej vydedukovať, že vesmír a všetko v ňom má nejakú počiatočnú príčinu. Tak vznikla hypotéza, domnienka, že tou príčinou by mohol byť akýsi boh. Ak by tento názor ostal len v polohe názoru, nič by sa nedialo, ale určití jedinci, v našom prostredí: Abrahám, Mojžiš, Kristus, Mohamed, sa chopili príležitosti a začali účelovo vymýšľať: kto je boh?, aké má vlastnosti?, čo si želá?, čo treba konať?, ako nás bude trestať?, ako odmeňovať? A súčasne sa títo chytráci pasovali za vodcov, prorokov, synov božích, mesiášov a pod..Tiež vytvárali medzi súkmeňovcami zdanie, že na tohto hypotetického boha majú kontakt a mnohé ich názory, rozhodnutia, odôvodňovali jeho vôľou.
    V súčasnosti túto funkciu prevzali na seba jednotlivé cirkvi a ich predstavitelia, cirkevná hierarchia. Vypracovali náboženské učenia, dogmy, rôzne magické obrady, pričom nik na svete nemôže mať relevantný kontakt s akousi hypotetickou postavou – bohom, bohmi a teda všetky náboženstvá predstavujú nehorázny podvod a klamstvo, podporované štátnou mocou. A to je hrozná skutočnosť. Ak niekto príjme náboženské učenie ako pravdivé, vytvára si vo svojom vedomí neracionálne postoje k životu a svetu napr. v tom, že ktosi nadprirodzený zasahuje do jeho života.
    Ale všetko, čo sa deje vo vesmíre, závisí na poznaných, či ešte nepoznaných prírodných zákonoch, ktoré sú NEKOMPROMISNÉ, nezávisle na akejkoľvek viere, alebo náboženstve.
    Bude mať v blízkej dobe nejaký poslanec, skupina poslancov odvahu, statočnosť, dostatok argumentov, v parlamente o tejto téme diskutovať a racionálne riešiť tak, aby sa svet zbavil tejto celosvetovej nerozumnosti a náboženstvá sa dostali do polohy folklóru – ľudovej tvorivosti?
    Ak si toto všetko rozumný človek uvedomí, nemôže byť nábožensky veriacim človekom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pred tým, než sa v odpovedi vyjadrím k veci samotnej, uvediem malú poznámku: Pamätám si časy, keď sa anonymné listy hádzali do koša. Doba sa zmenila, nie však k lepšiemu – dnes mnohí, najmä v internetovom priestore, obhajujú anonymitu ako prejav slobody a demokracie, hoci v skutočnosti je to stále prejav niečoho nedobrého. Autori tohto portálu vystupujú pod svojím menom, idú takpovediac s kožou na trh, riskujú aj nepochopenie, aj zlomyseľné reakcie. O to hodnovernejšie sú ich slová.
      Píšete: „Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať.“ Odhliadnuc od dôležitej výhrady, že mentálne zdravý človek je schopný KRITICKY prijímať a vyhodnocovať informácie, položím otázku: Čo vás oprávňuje tvrdiť, že práve a len veriaci ľudia sú tí, ktorí sa stavajú k životu nekriticky a iracionálne?!
      Ľudský rozum má svoje limity, a svoje hranice má aj historické, resp. prírodovedné skúmanie. Navyše, každé uvažovanie – aj to „vedecké“ – je dobovo podmienené a podmienené je tiež samotným subjektom (človekom, ktorý skúma a uvažuje). Z histórie vieme, čo všeličo ľudský rozum hlásal – aké nerozumnosti, hlúposti až zvrátenosti.
      Spomeniem už len jeden aspekt problematiky. Prírodoveda nemôže, nie je schopná poňať a vysvetliť ani zdôvodniť celú skutočnosť. Nemôže napríklad poskytnúť človeku to, čo najviac potrebuje: mravný príklad a vzor. Nemôže dať odpoveď na to, čo je dobré a čo zlé. Keď to zjednoduším, človek môže dobre i šťastne prežiť svoj život bez toho, že by vedel, či je Zem plochá alebo guľatá, no bez poznania dobra a zla, bez mravného imperatívu jeho život šťastný nebude.
      Zo srdca vám želám milosť obrátenia.

      Odstrániť
    2. Anonymný23.11.15

      Nemám problém verejne sa prezentovať kontaktom na moju osobu a už niekoľkokrát som sa chcel prihlásiť svojou adresou, no cez váš program sa mi to nepodarilo. Nech sa páči tu je: faragom@azet.sk.
      Máte pravdu, sugestibilita je využívaná aj zneužívaná. Vďaka nej sme sa mnohému dobrému naučili od svojich rodičov, učiteľov,z kníh, ale sa dá a je zneužívaná podvodníkmi, obchodom, politikmi, cirkvami, k ich vlastnému prospechu aj za cenu klamlivých a nebezpečných informácií. Teda nielen veriaci, ale aj ja som viackrát naletel podvodníkom, nie však osudovo.
      S ďalším by som celkom súhlasím, čo sa týka určitých limitov nášho poznania, len by som poznamenal, že ani cez náboženstvá sa tieto limity nedajú prekročiť a je trúfalosť nábožensky veriacich ľudí si myslieť, že oni vymysleli etiku, morálku, rozlíšiť dobro a zlo, alebo, že by oni boli nositeľmi týchto atribútov.
      Julo Voskár

      Odstrániť
    3. Pán Voskár, oceňujem vaše rozhodnutie odkryť svoju identitu. Takto sa lepšie diskutuje.
      Je jasné, že vo viacerých témach by sme sa dokázali zhodnúť, resp. dohodnúť. No v niektorých, možno podstatných, otázkach sme zrejme na opačných póloch.
      Práve tie najdôležitejšie („osudové“) otázky života si vyžadujú isté rozhodnutie, môžeme ho nazvať rozhodnutím viery. Bez tohto rozhodnutia zostáva človek uväznený v maličkej ulite svojich poznatkov, svojej rodiny, zamestnania, záľub... A potom dôjde k vážnemu otrasu (choroba, smrť blízkeho, strata majetku a podobne) a ulita praskne. Áno, viera je sčasti aj ochranou, prejavom túžby po istote, opore. Je to však opora skutočná!
      Opäť sa vraciam k onomu rozhodnutiu viery. Kresťanstvo je zjavené náboženstvo, nevymyslel ho človek, ani Desatoro nevymyslel človek. Ak si myslíte opak, napríklad že Desatoro je ľudským výmyslom, potom musíte uznať, že ľudia ho majú právo aj zmeniť alebo dokonca zrušiť. A to sa dostávame na vratkú plochu hodnotového relativizmu. Možno vari o pravde a o tom, čo je dobré, dospieť hlasovaním?!
      Ešte malý, no dôležitý dodatok. Odmietam spájanie či miešanie všetkých náboženstiev. Nie je náboženstvo ako náboženstvo. Keďže si v mnohom odporujú, nemôžu byť všetky rovnako pravdivé.
      Ján Maršálek

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.