13. decembra 2015

Boj o zdravý rozum

Vlado Gregor
(Advent 2015)
Viacerí hovoria, vrátane pápeža Františka, že tretia svetová vojna už prebieha. Je to iste aj boj zbraní a vytečenej krvi, ale predovšetkým súboj koncepcií, boj o zdravý rozum a o naozajstnú úprimnosť. Čo k tomu môže povedať katolícka Cirkev, tá stáročná skala Petrova, ktorá sa akosi podozrivo drobí?
Na jednej strane iste treba vnímať realitu, ale na druhej strane nemôžeme ľuďom brať vieru v možnosť dokonalosti, čistoty a nevinnosti. Asi kvôli tejto viere sa ľudia stávajú kňazmi. Myslím si, že v tomto smere sa popustilo už príliš. Isteže sa máme riadiť svojím svedomím, ale nemôžeme individuálnemu svedomiu prispôsobovať pravdy viery a pravidlá morálky. Pretože aj psychopati majú svoje svedomie a „zradné je srdce človeka, kto sa v ňom vyzná?“

Nuž a čo dodať k moslimom a ich invázii do pevnosti Európa? Sú nám akýmsi zrkadlovým obrazom a výčitkou v tom, čo sme zanedbali a čo samovražedne ignorujeme. Mne osobne síce možno vyčítať, že meditujem o tom od pivného stola, ale môj syn prešiel Egypt, Palestínu, Sýriu, Afganistan a aj Irak, a nie raz. Tvrdí, že samotní moslimovia chápu svoj deficit v neschopnosti odpúšťať, a to aj voči sebe navzájom.
Ak neexistuje odpustenie vo sfére telesných pokušení, neexistuje odpustenie vôbec. Kristus to chápal, zdá sa, že Mohamed to nepochopil. Prinajmenšom sa dá na mnohých konkrétnych príkladoch dokázať, že to nechápu mnohí jeho súčasní interpreti. Problém je teda v tom, že islam je nielen viera v Boha, ktorá je chvályhodná, ale je to aj spoločenský poriadok, ktorý sa často javí ako nespoločenský neporiadok, a islamské zákonodarstvo je v otvorenom rozpore nielen s kresťanstvom, ale aj s ľudskou civilizáciou. Ak to otvorene nepovieme, zapierame nielen samých seba, nielen Krista, ale celému svetu pomáhame do záhuby.
Na záver by som všetkým chcel dodať trochu optimizmu. Je možné, že keď my kresťania budeme mať viac viery a moslimovia viac láskavosti, tak svet sa dá znovu dohromady a aj katastrofy budú milosrdnejšie, pretože je milosrdný Boh, v ktorého veríme. Alebo už ani nie? Pokúsil som sa v tejto krátkej glose naznačiť, čo je toho príčinou.
Bez viery sa nemožno páčiť Alahovi a ani nášmu Bohu, o ktorom nás informoval Ježiš Kristus a ktorý prostredníctvom Ducha Svätého účinkuje až do skonania vekov. Denne sa modlím za to, aby sme to pochopili. Ducha Svätého a Božieho nazývame Paraklétom, teda Tešiteľom, a dúfam, že som aspoň pár veriacich touto meditáciou nielen pohoršil, ale aj potešil.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.