27. decembra 2015

Cena viery

Svet bez Boha je bezútešný. Chladne, ľahostajnie, stráca sa, umiera. Napĺňa ho ničota a skaza. Je ako hnisajúca rana. Všetky pokusy o vybudovanie spoločnosti bez náboženstva sa končia fiaskom.
Boh je garantom ľudskej dôstojnosti. Dáva nám Slovo a Zákon, dáva normy, bez ktorých je život blúdením. Ľudská spoločnosť sa bez viery mení na útvar, v ktorom vládne nerozum a svojvôľa.
Zdajú sa nám takéto slová pritvrdé? Nuž, pozrime sa na realitu. Neutekajme pred pravdou, aby nás neovládla lož. Tolerancia voči zlu je zlom. Prosme Všemohúceho o múdrosť a silu – nech nás podrží pri sebe, nech nám nedovolí skočiť do prázdna.

::
Kresťanská viera nie je v rozpore s rozumom. Niektoré články viery nám azda pripadajú ťažko uveriteľné, ale názor, podľa ktorého je svet výslednicou náhody alebo slepých hmotných síl, stojí na omnoho slabšom podklade.
Keď domyslíme ateizmus do dôsledkov, uvedomíme si, že jeho koniec je v ničote. Veď aký zmysel má život, ktorý nevie o sebe?! Bytie bez Boha nemá pôvodcu ani cieľ, nemá zmysel.
Stratou majetku či slobody človek stratí mnoho, no omnoho viac stratí, keď príde o vieru. Vraj každý v niečo verí. No nestačí veriť v niečo, treba veriť v Niekoho. Život má opodstatnenie vo svojom Pôvodcovi.
::
Niektorí ateisti vyvíjajú veľké úsilie na to, aby popreli a znevážili Boha, v ktorého údajne neveria. Usilujú sa znemožniť Cirkev, ktorá je podľa ich tvrdení čisto ľudským útvarom.
Koľko viery je v neviere! Viery zvrátenej, negatívnej, zapierajúcej, teda falošnej. Ide o vieru v nič. Z tohto pohľadu je pravdou, že každý v niečo alebo niečomu verí.
Človek je niekedy schopný poprieť evidentnú skutočnosť a oddať sa klamu. Ak ide o duchovnú sféru – zanechá vieru v Boha a začne veriť v hocičo. Zodpovedný kresťan si vieru chráni viac než oko v hlave.
::

(Úryvky z knihy Cesta k bráne)

20 komentárov:

  1. Anonymný27.12.15

    V priebehu vekov si vytvoril ľudský intelekt, ľudský rozum, viacmenej účelovo, ideu bohov/boha a začal sa k tejto idei správať ako k realite, tiež reálne konať. Teda ozaj, ako sa píše v texte, ide o vieru v nič a nielen vieru, ale vo vzťahu k tomu NIČ nábožensky veriaci aj konajú. A cirkevná hierarchia takýchto veriacich utvrdzuje v tom, že je to akási cnosť, lebo vraj inak by bol život bezútešný, ničomný, končiaci fiaskom. Sú to nepravdivé, účelové tvrdenia, zamerané na udržanie si náboženstvami vyrobených veriacich. Byť nábožensky veriacim človekom je nerozumné. Ide o nehorázny štátom podporovaný podvod.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný, uvedomujete si, koľko nemiestnej, samoľúbej a iracionálnej trúfalosti je vo vašich slovách?
      Píšete, že náboženská viera je prejavom nerozumnosti, že veriaci svoj život obracajú v nič. Tým vlastne tvrdíte, že veľká väčšina ľudí, ktorí kedy na tejto zemi boli, žila nerozumne a vlastne zbytočne. O čo opierate takéto trúfalé tvrdenia? O vlastný úsudok? Je váš úsudok lepší ako úsudok väčšiny ľudstva? Alebo chcete argumentovať vedou? A zamysleli ste sa na tým, či sú tie „vedecké poznatky“ vskutku a v plnom zmysle slova múdre a pravdivé?
      Viete, pozrel som si tuším predvčerom v televízii dokumentárny film o Jeruzaleme. Vystúpil tam aj istý archeológ, ktorý povedal asi toto: V minulosti sa napísali tucty „vedeckých kníh“, ktoré dokazovali, že židovský kráľ Dávid je mýtickou postavou, pretože sa o ňom píše iba v Biblii, jeho historickosť nemožno dokázať... až sa nedávno našiel písomný mimobiblický dôkaz o jeho živote a vladárení... Historik pokračoval v tom, zmysle, že následne museli byť prehodnotené pohľady na túto etapu dejín. Spomínam to na ilustráciu, podobných príkladov by bolo možné uviesť desiatky, a to z rôznych oblastí.
      Naozaj si myslíte, že život veriaceho sa obracia v nič?! Nevnímate tie milióny hrdinských ľudských osudov? Nevnímate mohutnosť katedrál?
      Chcete sa smiať z viery, ktorá toľko dokázala? A čo dokázala neviera?
      Ešte jedna poznámka: Píšete o náboženstve ako štátom podporovanom podvode. Zareagujem z pohľadu kresťana. Málokedy bola kresťanská viera podporovaná štátom – niekedy len naoko, z nutnosti, alebo bola trpená a neraz prenasledovaná, zväčša šlo o krehkú rovnováhu a hľadanie dohody... Preštudujte si lepšie dejiny a poučte sa z nich!

      Odstrániť
    2. Anonymný28.12.15

      J.M. Priznám, ani som nečakal, po predchádzajúcich skúsenostiach, odpoveď na môj komentár. Potešil ma, len neviem, či admin odsúhlasí aj môj súčasný príspevok.
      K vašej prvej vete, všetci sme rovnako hodnotní ľudia v rovine vyjadriť svoj názor, racionálny, či iracionálny. Som si vedomý, že v kresťanských, ba aj iných kostoloch sú dialógy zakázané, tam má pravdu len kazateľ, nie trúfalý veriaci. Na to sú vraj iné, neverejné fóra, kde sa môže vyjadriť aj trúfalý veriaci, no v súhlasnom garde, inak bude správne poučený, ako inak najlepšie citátom z knihy "právd", Biblie.
      Môj názor na nerozumnosť náboženskej viery je racionálny, pretože nábožensky veriaci ľudia sa mi javia, ako ľudia čakajúci na vlak tam kde nie sú koľajnice, nie je vybudovaná stanica, nechodí vlak, ale oni tvrdošíjne čakajú, lebo im ktosi povedal, že vlak tade pôjde.
      Nie ja, ale náboženstvá hovoria, že ak by na ten vlak nečakali, ich život by bol bezútešný, chladný.... A že sa vám podarilo také obrovské masy presvedčiť, že sa oplatí byť nábožensky veriacim človekom, svedčí o chytrosti a správnej technológii kléru s využitím prirodzených ľudských vlastností a pudov.
      Ja preosievam rôzne prichádzajúce informácie cez racionálne kritické myslenie, moje a spoločenské poznanie, históriu a vedu. Tiež mi je známe, že mýlne informovaná väčšina, nemusí mať pravdu. Na mienke väčšiny, na mohutnosti katedrál a pre náboženstvá to platí, nemožno postaviť pravdu. Pud sebazáchovy a posmrtná neistota vie urobiť svoje.
      Biblická beletria je kompilácia všeličoho možného. Historické legendy o hebrejcoch, mravoučné texty, vymyslené aj skutočné príbehy, rôzne praktické návody, tiež informácie o iluzórnych bytostiach..., ale neviem prečo by mala byť táto kniha dôležitá v 21. storočí, keď o všetkom, čo sa tam píše nájdeme aj v súčasnej literatúre. Tú dôležitosť jej prikladajú hlavne náboženstvá. Židom rozumiem, veď ich označlla za vyvolený národ.
      Súčasnej podpore cirkví štátom rozumiem, sú to voliči a ako vravíte je vás veľa.

      Odstrániť
    3. Správne píšete, že racionalita vášho názoru sa vám „javí“. Mali by ste pre začiatok uznať aspoň to, že každé ľudské skúmanie a rozmýšľanie (aj to vaše) je niečím podmienené a ovplyvnené, v našom myslení nejestvuje absolútna nezávislosť a objektivita, a platí to aj v prírodovednej oblasti (mnohé tzv. vedecké tézy boli časom vyvrátené). Chcem tým povedať, že je potrebné stavať na skúsenostiach predkov, to je jediný obstojný základ.

      Vy a vám podobní tie stáročné skúsenosti šmahom ruky odhadzujete, v mene vedy a módy. Svedčí o tom aj vaša poznámka (taká príznačná!) o „21. storočí“. Áno, modernisti, pokrokári, liberáli všetkých odtieňov sa radi oháňajú dneškom (veď žijeme v modernej dobe, hovoria, nebudeme sa predsa pridŕžať starého). Lenže pravda je pravdou bez ohľadu na storočie! A každý ľudský jedinec si musí vybojovať svoj zápas o život a jeho naplnenie, či sa narodil v prvom alebo dvadsiatom prvom storočí.

      Malá vsuvka: Viem o prípade, keď sa istá žena rozhodla rozbiť manželstvo, bolo to asi pred tridsiatimi rokmi. Na výčitky príbuzných reagovala v tom zmysle, že už sme predsa v dvadsiatom storočí! (Povedzte, v dvadsiatom či dvadsiatom prvom storočí je rozvod menej zlý ako predtým? Má takéto zmýšľanie logiku?)

      Samozrejme, zmýšľanie väčšiny nie je znakom ani kritériom pravdy. Ale je vari tým kritériom zmýšľanie 21. storočia, zmýšľanie dneška? To vám neuznám, vidiac, čo sa okolo deje. Strom poznať po ovocí – a ovocie neznabožstva je zjavne skazené, hnije a páchne.

      Vyhýbate sa tomu podstatnému: otázke zmyslu života. Ak niet Boha, tak pred životom aj za ním je prázdno, ničota... Ak niet Boha, život je výsledkom náhody, resp. „poruchy“, ako to niektorí prírodovedci pomenovali. Platí však, že pravý zmysel čohokoľvek nie je vo veci samotnej, vždy je mimo nej. Potom teda, ak nie je nič mimo tohto sveta a života, tak život nemá zmysel.

      Náboženské povedomie je podstatným rysom človeka, dá sa dokonca povedať, že náboženstvo robí človeka človekom. Všetko protináboženské je prinajmenšom nezodpovedným experimentom.

      Píšete tiež, že sa oplatí byť nábožensky veriacim človekom. Mýlite sa, alebo chcete zavádzať. Z hľadiska tohto sveta sa neoplatí byť veriacim (kresťanom). V očiach tohto sveta, a vy sám to potvrdzujete, je viera v Krista bláznovstvom. To však nič nemení na tom, že ide o otázku života a smrti, a je tragické, keď človek prežije svoj život bez toho, aby hľadal Boha.

      Mimochodom, je zvláštne, že čítate PriestorNet... Zvláštne, ale oceňujem to.

      Odstrániť
    4. Anonymný29.12.15

      J.M. Ja som napísal: ...nábožensky veriaci ľudia sa mi javia... a vy to čítate:...že racionalita vášho názoru sa vám „javí“...
      Ja som písal:A že sa vám podarilo také obrovské masy presvedčiť, že sa oplatí byť nábožensky veriacim človekom, svedčí o chytrosti a správnej technológii kléru s využitím prirodzených ľudských vlastností a pudov.
      Netvrdil som teda, že sa oplatí byť nábožensky veriacim človekom, ale že sa vám darí týchto ľudí presvedčiť o výhodnosti ich viery.
      Ide teda z vašej strany o nepochopenie, alebo prekrútenie zmyslu napísaného, či demagógiu.
      Čo sa týka skúsenosti predkov, nebolo by rozumné nekriticky preberať všetko, ale prehodnotiť ich skúsenosti a názory aj cez poznanie 21. stor.. A čo sa týka náboženstiev, rád by som privítal na týchto stránkach článok, o súčasných príčinách náboženskosti ľudí v 21. storočí, keď viera v Boha, príslušnosť k niektorej z cirkví, už nie je samozrejmosťou, ako to bolo dávnejšie. Rád pridám aj svoj názor.

      Odstrániť
  2. Anonymný29.12.15

    Osobne si veľmi cením ľudí, ktorí vedia otvorene diskutovať a vyjadriť to, čo si skutočne myslia, aj ateisticky či inak orientovaní. Tiež ma teší, že portál ako tento dáva ľuďom priestor vyjadriť sa. Mám skúsenosť o tom, že najmä ateisticky orientovaní ľudia sú častokrát naozaj veľmi vzdelaní a majú prehľad o histórií, vede či iných spoločenských vedách, sú to ľudia úprimne hľadajúci. Častokrát sú ateistami tí, ktorí boli veriacimi, a potom čo mali nejakú zlú skúsenosť s cirkvou, postupne prestali navštevovať kostoly, lebo už nechceli mať s cirkvou nič spoločného. No neznamená to, že aj ateisti nemôžu byť dobrí ľuďia, a častokrát nimi aj sú... Je pravda, že v prvotných náboženstvách (animizme, totemizme, manizme, šamanizme) bolo náboženstvo účelové. Ľudia verili v kult predkov, uznávali rastliny a zvieratá ako posvätné, vytvárali si fetiše, ktoré sa stali predmetom ich náboženskej úcty, preto aby boli ochránení týmito bohmi a naklonili si na svoju stranu. Boh Starej zmluvy hovorí Izraelcom, Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je na nebi, dolu na zemi ani pod zemou.Nebudeš sa im klaňať, ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin tvoj Boh, Boh žiarlivý... (Ex 20,2-5). Náboženstvo je vo všeobecnosti v religionistike charakteristické ako fenomén kultúrny a historický, z teologického hľadiska je náboženstvo zjavením Boha alebo ľudská odpoveď na Božie zjavenie. Kresťanstvo ako také je pravda osobná, kedy Kristus ako reálna historická postava vstúpil do dejín sveta. Vtedy sa Boh naplno zjavil človeku, keď poslal na svet svojho Syna, ktorý sám o sebe povedal: Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Už Nietzsche ako prvý západný filozof, ktorý mal svojím priamym vyhlásením o mŕtvom Bohu, rozhodujúci vplyv na myslenie celého 20. storočia, si dobre uvedomoval možné dôsledky smrti Boha. Sám predpovedal, že 20. storočie bude najkrvavejším storočím v dejinách, a že prepukne celosvetové šialenstvo. V obidvoch veciach mal pravdu. Aj keď sa snažil nájsť spôsob ako sa stať nezávislým od akejkoľvek vnútornej autority okrem seba samého, a tak zachytávať poznanie dobra a zla, nikdy jeho ideológia nevyriešila dilemu sveta a človeka bez Boha. Sám si uvedomoval, že človek bez Boha stratil svoj dôvod k existencií a ničota s tmou, ktorá na neho neúprosne doliehala sa nestratila zapálením sviec. Aj 2. svetová vojna, jedna z najkrvavejších a najničivejších vojen odhaľuje hĺbku zločinnosti, do ktorej dokáže upadnúť ľudská myseľ, kam človek bez Boha až dokáže zájsť. Nielen gulagy a koncentračné tábory svedčia o ukrutnosti človeka bez Boha. Boli to aj systémy, ako marxizmus, leninizmus či komunizmus, ktoré pod rúškom slobody a lepšej spoločnosti vytvárali diktatúru bezohľadnosti, moci a egoistických cieľov. A dnes? Dnes je človek ochotný veriť hocičomu, len nie Bohu a pritom chce dosiahnuť šťastie, ktoré tak veľmi chce a potrebuje... Anonymný, viera je cesta, je to dar o ktorý treba veľmi prosiť. K viere patria i pochybnosti, je to vlak, na ktorý človek nasadne. Inak by sa viera nenazývala vierou. Sám Kristus povedal, že On je cesta, pravda a život a nik nepríde k Bohu iba skrze neho... Boh človeka hľadá ako prvý.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný30.12.15

    Anonymný, nikto nepozná, ani nemôže poznať príčinu - tvorivú iniciatívu, náboženského Boha, ktorá bola príčinou vzniku vesmíru a života v ňom, teda ani legendárny Kristus. Všetko čo v tejto súvislosti je napísané, alebo bolo povedané má charakter domnienok, ľudskej fantázie,účelového klamstva a podvodu. Veď sa oboznámte s novodobým ruským Ježišom Kristom, Sergejom alias Vissarionom,ktorý dokázal zmanipulovať desaťtisíce ľudí. A na podobnom princípe vzniklo aj kresťanstvo. Spočiatku stačí na to jeden odvážlivec, ktorý sa označí za spasiteľa, zopár počiatočných stúpencov a spustí sa lavína nového náboženstva. A bolo to prakticky rovnako, so všetkými náboženstvami. Sú mi všetky dôverne známe ako aj mnohé sekty. Takto je to s náboženstvami, vážení priatelia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Patrilo by sa rozlišovať sekty a tradičné náboženstvá. Je medzi nimi veľký rozdiel a človek, ktorému sú „všetky dôverne známe“ by to mal rozpoznať. A dodám, že treba rozlišovať aj medzi kresťanstvom a ostatnými náboženstvami.

      Nepoznám prípad Sergeja alias Vissarionova, ale ak niečo vo svete reálne pôsobí, nemôže to byť dané len domnienkami alebo fantáziou, a dlhodobo ani klamstvom. Všetko má nejakú príčinu, nejaký základ a zdroj energie.

      Podľa svätého Ignáca z Loyoly rozpoznávame v duchovnej sfére tri zdroje (myšlienok): človek, diabol, Boh. My máme skúmať, z ktorého zdroja vychádza to, čo nás chce ovplyvniť.

      Odstrániť
  4. Anonymný30.12.15

    Anonymný, hovoríte, že nikto nepozná alebo nemôže poznať tvorivú iniciatívu náboženského Boha, ktorá bola príčinou vzniku vesmíru a života v ňom. Neviem, či Vám je známy tzv. Kalamov kozmologický argument o existencií Boha. Spočíva z dvoch premís. Prvý argument hovorí, že všetko, čo začína existovať má príčinu. Tento argument môžu ateisti spochybňovať, prípadne negovať (všetko sa dá spochybniť), ale nemusia mať žiadny objektívny dôvod. Druhá premisa tohto vedca hovorí, že vesmír začal existovať. O tom je veľa dôkazov, ktoré sa vyvrátiť nedajú. Podľa Kalamovho armumentu možno argumentovať pre existenciu Boha. Buď človek naozaj uzná, že Boh skutočne existuje a my tu nie sme náhodou, alebo nám ostáva bezbrehý skepticizmus o tom, že sme vzišli z ničoho, skrze nič a pre nič. Na jednej strane hovoríte, že nikto nemôže poznať tvorivú iniciatívu náboženského Boha, no na druhej strane nemáte problém hádzať všetky náboženstvá do jedného vreca zvaného sekty... Ak ako hovoríte, sú Vám známe všetky náboženstvá a sekty, uznajte, že nemá zmysel pliesť sekty spolu s náboženstvami. Existuje naozaj veľa siekt a to mi verte, mám o nich aspoň aký taký prehľad.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ďakujem za doterajšiu kultivovanú diskusiu pod týmto článkom.
    Mám jednu technickú poznámku:
    Keď na jednom mieste diskutujú dvaja alebo viacerí anonymní prispievatelia, vzniká tak trochu zmätok – nezainteresovaný čitateľ môže mať problém s rozlíšením toho-ktorého účastníka debaty. Aj keď pravidlá diskusie v PriestorNete umožňujú anonymné komentáre, bolo by dobré – navrhujem – používať aspoň nejaký pseudonym či značku, aby bola možná identifikácia. Po technickej stránke v tom nie je nijaký problém...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Práve čítam rozsiahly knižný rozhovor nemeckého spisovateľa Petra Seewalda s Benediktom XVI. Kniha vyšla pod názvom Svetlo sveta (vydavateľstvo Don Bosco, 2011).
    Seewaldove slová z predslovu, ktoré vyberám, sa mi vidia vhodné do tejto diskusie:

    „Kresťanom sa vyhadzuje na oči, že ich náboženstvo je len iluzórny svet. Nevidíme však dnes celkom iné a skutočne imaginárne svety? Falošný svet finančných trhov, médií, luxusu a módy? Vari bolestne nezakúšame, ako súčasnosť, ktorá stratila kritériá hodnôt, stráca pôdu pod nohami a padá do bezodnej priepasti?
    (...)
    V každej epoche boli snahy dokázať, že Boh je mŕtvy, a obrátiť sa na to, čo možno konkrétne uchopiť, aj keď je to len zlaté teľa. Biblia je plná podobných udalostí. Nejde pritom ani tak o menšiu príťažlivosť viery, ako skôr o silu pokušenia. Kam však potom smeruje spoločnosť, ktorá je bezbožná? Neprešiel si už v 20. storočí Západ i Východ týmto experimentom s hroznými dôsledkami pre zničené národy, s komínmi nad koncentračnými tábormi a s vražednými gulagmi?“

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný31.12.15

      anonym 1
      James Lindsay vydal knižku "Nikto nemá pravdu o Bohu" a ja dodávam ani nemôže mať, lebo sa jedná o nereálny produkt ľudského intelektu a fantázie. A ten Kalamovský princíp by platil aj pre Boha, ak by to nebolo špekulatívne ošetrené jeho domnelou večnosťou. A čo sa týka vesmíru, teória veľkého tresku predpokladá jeho vznik z počiatočného stavu singularity. Môžeme sa dopátrať k akejsi teórii, koľkokrát sa náš vesmír rozpínal a zanikal, aké tvory pri tom vznikali a či vôbec nejaké? Či sa pri tom objavovali vo vedomí tých tvorov myšlienky o bohoch, či vznikali a zanikali náboženstvá, objavovali sa spasitelia, či sa kvôli tomu vraždili, teda oberali o to najcennejšie čo živý tvor môže mať, vedomie.
      Tu nie sú obavy o to či Boh je mŕtvy, ale ide hlavne cirkevnej hierarchii o to aby náboženstvá neboli mŕtve, nezanikli, neprepadli sa do bezodnej priepasti. A spoločnosť? Tá bude žiť ďalej rovnako s náboženstvami ako aj bez nich. Mám víziu, že krajšie bez nich, ak si uvedomí, že každý tvor tu na Zemi žije len raz a definitívne zaniká smrťou aj jeho vedomie. Náboženské učenie o tzv duši je účelovo vymyslené, slúžiace k opodstatneniu náboženskej viery.

      Odstrániť
    2. Ak nikto nemá pravdu o Bohu, tak ani vy...

      Sú však ľudia, ktorým bolo zjavené viac než ostatným. Kto chce, pochopí. Kto si nezatvrdí srdce, prijme. Kto uverí, bude žiť...

      Odstrániť
    3. Anonymný1.1.16

      "Sú však ľudia, ktorým bolo zjavené viac než ostatným."
      V tomto máte úplnú pravdu. V náboženskej oblasti je takých ľudí neúrekom veľa, ale je veľa aj tých čo im nekriticky uverili.
      Želám všetko najlepšie v novom roku 2016 a ďalších všetkým autorom článkov ako aj diskutérom. anonym 1

      Odstrániť
  7. Anonymný31.12.15

    Máte pravdu Anonym 2, kniha bola vydaná tento rok. Podľa Lindsaya ateizmus a teizmus existujú v akomsi druhu symbiózy, jeden podmieňujúc existenciu druhého. Ateizmus je niečo, čo neexistuje; je to negácia, popretie. Existuje len ako protihodnota k teizmu a môže pokračovať ako odlišná predstava, len ak pojem teizmu ostáva prijateľným súborom ideí.Podľa autora by sme sa mali venovať dôležitejším problémom ľudstva a planéty. Podľa Lindsaya to urobíme, ak privoláme otázku teizmu, vyhlásime ju za mŕtvu a prejdeme k post-teistickej konverzácii o živote – o aktuálnych psychologických a sociálnych problémoch, ktoré nás tlačia a držia pri živote ideu „Boha“.

    Anonym 1, to môže robiť hocijaký humanista, konverzovať o živote a jeho psychosociálnych a sociálnych problémoch, môže to robiť aj človek veriaci v Boha, aj sektár - mormon, iluminát, svedok jedovov, dokonca aj slobodomurári (aj keď ako tajná organizácia založená na liberalizme a okultizme, uctievajúca kult satana v každom obrade) by chcela mať slobodu od ľudí či Boha ). Nehnevajte sa, ale argumenty J. Lindsaya vôbec neodpovedajú na otázku Boha, nehovoria nič o ateizme a dokonca ani kresťanstve.
    A čo sa týka Vášho argumentu o tzv. duši a jeho učení, Boh je podľa satana výmysel človeka, podľa neho má človek ego čo nedokáže prijať a musí si ho zhmotniť v podobe Boha... Takže, zase raz zavádza, aby sme si mysleli, že On vlastne neexistuje a Boh je len naše ego, ktoré si vlastne zhmotňujeme. Máte pravdu, žijeme iba raz, preto by sme sa snáď mali zamyslieť nad tým ako to vlastne žijeme...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. O existencii Boha by sme sa tu mohli sporiť donekonečna. Boh sa však nedá potvrdiť ani vyvrátiť metódami prírodovedy, ani našou úzkou racionalitou, to by potom nebol Bohom...

    Poďme na to inak. Ako už v tejto diskusii zaznelo: mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako to vlastne žijeme...
    Áno, súhlasím! Podstatné v živote a pre život je ujasniť si zmysel bytia a v nadväznosti na to vyjasniť si otázku dobra a zla.

    Som presvedčený o tom, že ateizmus na tieto základné životné otázky nevie a nemôže dať uspokojivú odpoveď, teda odpoveď hodnú človeka a jeho túžby po naplnení.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný1.1.16

      anonymný 1
      Pred viacerými rokmi som sa zamýšľal nad zmyslom žívota takto: http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2009080004
      Niektoré pasáže v texte by som upravil, doplnil, ale ako úvod do diskusie by mohol byť postačujúci.

      Odstrániť
    2. Pán Voskár, povedal som už v predchádzajúcich komentároch všetko dôležité k téme diskusie. Zo svojej strany ju zakončím odpoveďou na článok, na ktorý odkazujete.

      Vaše myšlienkové konštrukcie, akokoľvek vedecky sa tvária (pripomínajú učebnice tzv. vedeckého komunizmu), sú účelové a miestami nelogické; napríklad:

      „Odpoveď teológa, ktorý by vedomie spojil s pojmom duša, by bola, že má duchovnú podstatu. Takáto odpoveď je pre mysliaceho človeka, majúceho základné poznatky z fyziky, neuspokojivá.“ Tak píšete – ale je v tom akýsi myšlienkový skrat. Vari je fyzika náukou o vedomí alebo duchovnosti? Ako poznatky z fyziky vyvracajú odpoveď teológa?

      „Ak vedomie, ako reálna schopnosť reflektovať seba a okolie v najširšom slova zmysle je aspoň intuitívne vnímaná realita, teologický pojem duša predstavuje hypotetický, nereálny fenomén nášho bytia.“ To sú tiež vaše slová. Keď to zjednoduším, tvrdíte, že ak je vedomie reálne, duša musí byť nereálna. Nuž, zvláštna logika.

      Poďme však k tomu hlavnému. Zmysel života hľadáte v živote samotnom. Znova zdôrazňujem, že pravý zmysel čohokoľvek nie je vo veci samotnej – tam ho nehľadajme; resp. tam možno nájsť len subjektívnu, druhotnú, podružnú predstavu o zmysle.

      Píšete, že ide o to, aby človek prežil svoj život správne a šťastne, a na to je potrebné dodržiavať etické a morálne pravidlá. Pýtam sa: čo je šťastie, a čo je správne? A opäť zdôrazňujem, že bez Boha je všetka etika a morálka len záležitosťou dohody, resp. nátlaku. Ak neuznáme Bohom dané (zjavené), teda nemenné pravidlá, dostaneme sa na vratkú plochu hodnotového relativizmu.

      V naznačených súvislostiach je z vašej strany demagogické hovoriť o mieri a vyvolávať dojem, že Cirkev obhajuje vojnu. Vraj, ako tvrdíte: „Trvalý mier na svete by sa dal dosiahnuť celosvetovou výchovou ľudí v duchu bratstva a humanizmu.“ Nehovorili nám to isté aj neblahej pamäti komunisti?
      Strom poznať po ovocí a pri poctivom pohľade na dejiny vidíme, že ateistické (protikresťanské) režimy spôsobili najviac zla. „Humanistické bratstvo“ je najväčším klamom novodobej histórie; má svoje znaky: gilotínu, koncentračný tábor, gulag.

      Pán Voskár, v svetonázorovej oblasti je asi najhoršie byť ľahostajný. Vy nie ste ľahostajný – premýšľate, hľadáte...

      (Nietzsche už vie, že sa vo svojom šialenstve mýlil.)

      Odstrániť
    3. Anonymný2.1.16

      anonymný 1
      Duša je náboženstvami podsúvaná a chápaná ako akási substancia a v tejto súvislosti má k tomu čo hovoriť fyzika. No vo veci pohľadu na dušu, sa nechám poučiť, ešte raz, aj od vás.
      Čo sa týka vedomia, je to vlastnosť živého organizmu, nie predmet, ktorá sa prebúdza, rozvíja sa a zaniká so smrťou organizmu. O realite vedomia, pokiaľ žijeme, vieme.
      Predpokladám, že pojmy "šťastie", a "správne", boli dostatočne opísané v texte, ale ak chcete k tomu niečo pridať, prosím, rád si to prečítam. Ak sa niekto v súvislosti s morálkou oháňa Bohom, určite hovorí o ľudskej morálke rovnako, ako humanisti.
      Čo sa týka vojen, režimy vytvárajú podmienky. Vzájomne sa vraždia ľudia bez ohľadu na konfesiu.
      Na svete ešte žiadny humanistický režim nebol, žiaľ, možno ani nebude. Ale určite v tomto smere náboženstvá nepomôžu, hovorí o tom história.

      Odstrániť
  9. Anonymný1.1.16

    Anonymný 2, zaujímavý článok. Už z vášho predchádzajúceho komentáru mi bolo jasné, že považujete vedomie za to najcennejšie čo živý tvor môže mať,ako sám píšete. A keďže podľa humanistov zaniká vedomie smrťou odmietate aj fakt, že človek má dušu. Autor článku tam napísal veľa vecí. No anonymný 2, aj keby mal človek neviem aké rozvinuté vedomie vzdelávaním, poznávaním rôznych myšlienkových prúdov, ako aj dával priestor širokej tvorivej aktivite (ako píše autor), no nikdy by nespoznal Boha, toto všetko by ho nenapĺňalo, nedávalo by mu naozajstný zmysel života (aj keď autor článku si myslí, že áno).

    A ešte niečo, tento autor píše, že náš život má zmysel dovtedy, kým ho žijeme, nie po smrti, ako to hlásajú náboženstvá. Viete, to je práve to, že tak ako žijeme tu, taký dopad to bude mať po smrti.

    Ak ste humanista a voľnomyšlienkár dobre. Ja verím v Boha a vy nie. Anonymný 2, iba pravda človeka vyslobodí, a Ježiš Kristus prišiel ako svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. Iba On môže dať ľudskému životu zmysel, ako aj tomu Vášmu. To môže pochopiť len ten, ktorému to bolo dané od Boha, pretože aj viera je od Boha, je to dar, rovnako ako múdrosť. Ak sa nenahneváte, už nebudem s Vami diskutovať, lebo všetko čo bolo treba tu už bolo povedané p. Maršálkom už na začiatku, ako aj v priebehu diskusie. Ateizmus ako taký nevie a nikdy nemôže dať uspokojivú odpoveď hodnú človeka a jeho túžby po naplnení...

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.