20. januára 2016

In memoriam Tonka Srholca

Vlado Gregor
Dlhé roky som si s Tonkom písal a nie raz sme sa aj stretli, aj keď nikdy nie zámerne. Z logického hľadiska je to paradox, že sme sa mali radi, aj keď naše názory na konkrétne udalosti a osoby boli často opačné. Napriek všetkému som cítil, že ma má Tonko rád, a aj on zrejme cítil, že ja mám rád jeho.
Kresťanstvo upadá, kostoly sa vyprázdňujú a nevieme a nechceme pochopiť, prečo sa nám to nedarí zastaviť. Prestali sme akosi chápať, že viera je jedno veľké tajomstvo, ktoré sa nedá racionálne vysvetľovať. Rešpekt treba mať nielen k Bohu, nielen k tajomstvu Trojice, nepochopiteľnosti zla a úskalí slobodnej vôle, ale aj k tomu, že si treba vážiť starších ľudí, aj keď o nich vieme, že robili aj omyly a ubúda im rozum.

Je treba mať aj úctu k počatému životu, aj keď sa nám logicky zdá, že premnoženie povedie k vojnám, nenávisti a ničeniu pod tými najrôznejšími zámienkami. Treba mať úctu aj k manželskej vernosti, aj keď sa nám to zdá logicky a prakticky nesplniteľné. Aj k šéfom a predstaveným treba mať úctu, aj keď dokážeme celkom logicky zdôvodniť, že bez nich by všetko šlo lepšie.
Ilustračná snímka: Arpád Horváth
Na tom prehrávajú všetky protestantské cirkvi a cirkvičky, že chcú všetko vysvetľovať racionálne, a na tom vyhráva islam, že hovorí o bezpodmienečnej úcte a rešpekte k tajomstvu Boha. Žiaľ, často to býva len úcta k príkazom ľudí, ktorí mali a majú odvahu tvrdiť, že Boha a
jeho poriadok poznali a poznajú. Euroatlantická civilizácia svojím príklonom k racionalizmu veľa vyhrala a získala obrovský predstih. Ale až teraz začíname plasticky a farebne vidieť, čo všetko sme prehrali a stratili kvôli snahe všetko zdôvodňovať logicky a racionálne.
Boha treba milovať a ctiť, a to úplne a bezpodmienečne. Ale možno mať takisto rád aj človeka? Ako sa dá zladiť zabránenie nesprávnemu konaniu našich blížnych s tým, aby sme ich mali všetkých, bezpodmienečne a od srdca radi? Odpoveď nájdeme v slovách Ježiša Krista, že neprišiel zákony a pravidlá rušiť, ale naplniť. Bol pred niekoľkými dňami sviatok Pánovho krstu. Počuli sme, ako Ježiš prejavil úctu k svojmu predchodcovi a zvestovateľovi, aj keď jeho metódy boli iné a občas aj opačné. Takisto Ježiš povedal, že si váži kňazov a to, čo učia, aj keď sa kriticky vyjadril, že len hovoria a nekonajú. Kritizoval teda ich zjednodušené výklady Písma, ale nevyzýval na ich odsúdenie a ani ich neurážal.
Nie raz som spomenul, že píšem pre ľudí, ktorých mám rád. Nemôžem poprieť, že mnohé slová Tonka Srholca mi pripadajú opovážlivé a že delil ľudí na kategórie, podobne ako emeritný arcibiskup Róbert. Ale nemôžem poprieť ani jeho veľké srdce, ani to, že mi venoval báseň, keď som sa cítil naozaj zúfalo a opustene. A také niečo neurobili mnohí iní, ktorí boli a sú z formálnej stránky neomylnejší a dokonalejší.
Nech mu je zem slovenská ľahká!
Vlado Gregor
::
Milý Vladko! Zmes radosti a smútku pri čítaní Tvojich Kódexov. Miluješ Cirkev v tomto svete a meste a chceš byť užitočný a vo svojom zápase o človeka si osamelý. Inšpiroval si ma k veršovačke.

Hlas volajúceho na púšti uprostred mesta
(16. 1. 1997)
Zobuďte sa vy, ktorí spíte,
a hanbite sa vy, ktorí tvrdíte, že nehrešíte.
Čítam ťa a študujem, až ma srdco bolí,
píšeš pravdivé, ale smutné epištoly.
Miluješ Cirkev, ktorá o Teba nestojí,
trápiš sa, trápiš, kto Tvoje rany zahojí?
Cirkev ukazuje hladným cestu do neba,
pritom sa usilovne stará sama o seba.
S teologickou vedou je to tak akurát,
napíše hlúposť a dajú mu doktorát.
Ak hlásaš pravdu, je Ti beda,
umlčí ťa doktor štvrtá trieda.
Ty môžeš rozprávať anjelským jazykom,
medzi tými doktormi si iba laikom.
Si mladý, ja ťa obdivujem,
hanbím sa, že už rezignujem.
Báseň píšem, odpadol mi zo srdca kameň,
píšeš trpkú pravdu, bude s Tebou amen.

Anton Srholec SDB

1 komentár:

  1. Anonymný26.1.16

    Anton Srholec v praxi naplnal Boziu lasku. Asi mu vobec neslo o vlastnu slavu, prospech a predstiz. Liecil chorych, krmil hladnych, obliekal nahych...Obdivovali ho mnohi, ktori s nim prisli do styku, a tak teraz hovorime: Vdaka, Boze, ze sme ho stretli na svojej zivotnej puti.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.