24. januára 2016

Ohnivá sila viery

Jozef Holzner: Svätý Pavol (Život a listy)
Bratislava, Lúč, 2011
Svätý Pavol z Tarzu patrí nepochybne k najväčším postavám kresťanstva. Jeho náuka o mystickom spoločenstve s Kristom, jeho univerzalizmus a apoštolát medzi pohanmi, jeho hrdinské putovanie „skrze Krista, s Kristom a v Kristovi“ až po mučenícku smrť, to sú žiarivé príklady kresťanskej viery a ukazovatele, ktoré platia aj dnes. Jeho listy sa stali súčasťou Svätého písma, okrem vieroučnej majú aj istú dokumentárnu hodnotu, je preto pochopiteľné, že autor Pavlovho životopisu čerpá v predovšetkým z nich. Pravdaže, Holznerova kniha vychádza nielen z týchto a ostatných biblických spisov, ale aj z množstva ďalšej literatúry a z kultúrnodejinného bádania.

Holznerovo rozprávanie je pútavé a z viacerých hľadísk obohacujúce. Predstavuje apoštola národov ako človeka, ktorý svoju životnú úlohu prijal so všetkou vážnosťou a s plným nasadením. Od svojho obrátenia bol zaujatý jedinou myšlienkou: zvestovať ľuďom Krista. Autor však zdôrazňuje, že chápanie Ježiša Nazaretského ako Krista, a Cirkvi ako mystického tela Kristovho, nebolo Pavlovým výtvorom – on iba dal presnejší výraz viere, ktorá zrela v prvotnej Cirkvi: „Vtedajší kresťania veľmi usilovne čítali prorokov (Izaiáša, Joela, Zachariáša, Daniela) a dopracovávali sa tak k čoraz hlbšiemu poznaniu Krista.“
Pavol nepoznal Pána osobne, najprv len zďaleka o ňom počul. No po tom, ako sa mu zjavil, zoznámil sa s Ježišovými učeníkmi a spoločne budovali Cirkev. Pavol upriamoval pozornosť na to podstatné – ťažisko kresťanstva spočíva v Kristovom zmŕtvychvstaní a v zoslaní Ducha Svätého. Pavol azda najhlbšie pochopil Majstra. Kristus je vykupiteľom sveta, Cirkev je všeobecná, nesmie sa uzatvárať do nacionálneho židovského obalu. Bolo teda dané Prozreteľnosťou, že kresťanstvo prerástlo starozákonný rámec. V súvise s tým autor píše: „Pretvorenie antiky na kresťanskú formu myslenia a žitia je najväčšia udalosť v dejinách ľudského ducha. Nie div, že sa náboženskodejinné bádanie nevie odtrhnúť od mohutnej osobnosti, ktorá dala tomuto pretavovaciemu procesu začiatok i najúčinnejšie podnety.“
V knihe nachádzame plnokrvnú charakteristiku kresťanstva, nie v podobe akejsi strohej definície, ale v zobrazení dynamiky cesty, putovania, duchovného rastu. Byť kresťanom je čosi mimoriadne. Opravdivé kresťanstvo prebúdza ľudí z bezmyšlienkovitého pokoja a života. Beda, keď z kresťanstva vymizne hrdinstvo! K hrdinstvu patrí aj bolesť. Kristus chce mať spoločníkov v utrpení, aj to nám ukazuje Apoštol. A tak Holzner môže, ba musí napísať: „V kresťanstve je utrpenie najvyšší čin, mystická účasť na Ježišovom zmiernom utrpení, ktoré vykupuje svet, a prostriedok mravnej dokonalosti.“
Pavlove listy, prekypujúce významom, plnosťou viery, nádeje a lásky, sa posielali ďalej a ďalej, odpisovali sa, čítali... a takto sa postupne dostávali na stupeň svätých spisov. Cirkev rástla – aj vďaka Pavlovej veľkosti a pripravenosti na smrť. Ale v tej ochote zomrieť nebolo ani stopy slepého fanatizmu, ona vyrastala z poznania, že kresťan sa má vo všetkom pripodobňovať Pánu Ježišovi. Pavlova až neuveriteľná výkonnosť, akcieschopnosť, výsledky práce jasne preukazujú jeho zmysel pre skutočnosť. Nebol fanatikom, ak sa aj tak spočiatku mohol javiť, keď ešte prenasledoval kresťanov, po obrátení sa jeho rozhodnosť zamerala pozitívne, jeho horlivosť bola takpovediac pod kontrolu Zmŕtvychvstalého.
Keď Jozef Holzner píše o živote a diele svätého apoštola Pavla, píše zároveň o Cirkvi a jej ceste dejinami, teda aj o nás, kresťanoch dneška. Našou povinnosťou je „prebudiť v sebe sily kresťanského praveku“, nelipnúť na imaní, nebyť sebeckí, ale prejavovať smelosť v práci na posväcovaní sveta. Čas, ktorý máme k dispozícii, nie je obluda, ktorá nám ujedá zo života, čas je dar a príležitosť, čas milosti – kairos. Smieť pracovať na veľkej veci! Či to neprináša radosť? A kto pracuje na väčšej veci ako kresťan?
Máme pred sebou dielo, ktoré poúča a dvíha. Kniha vyšla u nás (poslovenčená Valentínom Kalinayom) prvýkrát v roku 1945, druhé vydanie vyšlo v roku šesťdesiateho výročia biskupskej vysviacky kardinála Jána Chryzostoma Korca (2011), čo je zvýraznené vydavateľským venovaním a tiež tým, že kardinál Korec napísal k tomuto vydaniu predhovor; citujeme z neho: „Dal by vzkriesený Pán, ktorý zjavením pred Damaskom pretvoril srdce Šavla na veriace srdce apoštola, aby sa aj druhé vydanie slovenského prekladu stalo pre nás požehnaním.“
::
Recenzie:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.